V prvom diskusnom bloku konferencie Ako ďalej slovenské bravčové? sa stretli štátny tajomník MPRV SR Jozef Smatana, ústredný riaditeľ ŠVPS SR Martin Chudý, predseda SAMO Martin Krajčovič a podpredseda predstavenstva CBA SK František Ťapuš. Moderátorom diskusie i celého podujatia bol Martin Jurčo.
Jozef Smatana na úvod svojho vystúpenia skonštatoval, že spotreba bravčového mäsa má najvyšší podiel v rámci jednotlivých druhov mäsa (spotrebuje sa ho 39 kg/os./rok). Je však smutné, že len približne 10 kg zo spomínaného množstva pochádza zo slovenských chovov. Na zlepšení tejto situácie sa snažia pracovať odborníci združení v komoditnej rade, v ktorej sú zastúpení pracovníci rezortného ministerstva, ŠVPS SR, spracovatelia a chovatelia. Tá sa zaoberá aktuálnymi otázkami financovania výroby bravčového mäsa, ale aj legislatívnou podporou jeho produkcie. Jozef Smatana uviedol, že na rok 2025 sa pripravujú cielené schémy štátnej pomoci pre jednotlivé sektory poľnohospodárstva. Výnimkou nie je ani produkcia bravčového mäsa. Cieľom tejto podpory je dosiahnuť 60 % úroveň sebestačnosti v tejto komodite. Túto hodnotu je možné považovať za reálnu z hľadiska zahraničnej konkurencie.
Situácia v odvetví chovu ošípaných je komplikovaná najmä pre vysoké vstupné náklady, ktoré hendikepujú našich producentov. Štátny tajomník rezortu vníma tento stav ako dôsledok úplne otvorenej ekonomiky. Sila našej ekonomicky zatiaľ nedokáže generovať také zdroje, ktoré by umožnili podporovať produkciu potravín do takej miery, ako je to vo vyspelých štátoch (napr. v Nemecku). Ďalšou možnosťou, ako podporiť spotrebu domácich potravín, je zintenzívnenie marketingovej kampane s dôrazom na ich vysokú kvalitu apelovaním na zdravý patriotizmus i ekonomické odôvodnenie nákupu domácich produktov. Úlohou vedenia rezortu je aj hľadanie ďalších možností podpory zo zdrojov EÚ, ale aj Slovenska.
Na kontrolu treba dosť peňazí
Ústredný riaditeľ ŠVPS SR Martin Chudý skonštatoval, že pripravovaná konsolidácia verejných financií môže skomplikovať situáciu aj vo výkone práce inštitúcie, ktorú vedie. Už v súčasnosti má ŠVPS SR problém zohnať dostatok kvalifikovaných veterinárnych lekárov, ktorí by boli ochotní pracovať na bitúnkoch. K otázke znižovania nákladov pre odberateľov služieb poznamenal Martin Chudý, že naša výška poplatkov nie je na úrovni krajín západnej Európy, nehovoriac o poplatkoch v mliekarenskom priemysle, ktoré sú podľa jeho slov na minimálnej možnej úrovni. Dokonca to nie tak dávno, čo v roku 2022 neboli za niektoré úkony súvisiace s registráciou vyberané žiadne poplatky.
Pri otázke najčastejších nedostatkov v produkčnom reťazci bravčového mäsa spomenul Dr. Chudý biologické ochranné opatrenia na ochranu chovov, kde by sa nemala podceniť žiadna zdanlivo nepodstatná vec. Niektorí chovatelia, bohužiaľ, nedodržiavajú všetky zásady registrácie a identifikácie chovov. Na bitúnkoch si treba dať pozor na dodržiavanie welfare. To sa týka napr. zvierat, ktoré nie sú schopné prepravy. Tie by mali byť jatočne usmrtené priamo v chove. Pozor si treba dávať aj pri hodnotení jatočných tiel, ktoré by malo byť dostatočne dôsledné. Kvalita slovenskej produkcie je podľa slov Martina Chudého dostatočná, čo dokazujú aj výsledky kontrol ŠVPS SR.
Predseda SAMO Martin Krajovič podporil myšlienky vyššej miery financovania veterinárnej autority zo strany štátu i projektovej podpory pre ďalšie zložky produkčnej vertikály. Pritom sa všade deklaruje, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú prioritou vlád, hoci to nie vždy vidieť na miere ich podpory. Podpora do jednotlivých sektorov by mala byť podľa neho cielená, keď sme už prišli o niektoré odvetvia potravinárskeho priemyslu (napr. spracovanie ovocia a zeleniny). Budovať tieto odvetvia nanovo by bolo jednak veľmi drahé a bolo by veľmi ťažké presadiť sa na trhu obsadenom známymi značkami. Naopak, do vertikály produkcie bravčového mäsa sa oplatí „naliať“ podpory, pretože ide stále o najpredávanejší druh mäsa u nás (so spracovateľskou základňou, ktorú je možné rozširovať). Podpora tohto sektora by však nemala ísť na úkor iných odvetví a v dohľadnom čase je sen o plnej sebestačnosti v produkcii bravčového mäsa nereálny.
V niektorých obchodoch prevláda skôr hydinové mäso
Podpredseda predstavenstva CBA SK František Ťapuš zdôraznil, že výhodou slovenských obchodných reťazcov boli dobré väzby s domácimi dodávateľmi. V súvislosti s vysokou mierou inflácie sa však spotrebitelia zamerali ešte viac na cenu potravín, takže klesol dopyt po domácich výrobkoch, ktoré sú spravidla drahšie ako ich zahraničná konkurencia. Hoci postupne nastáva obrat v prístupe zákazníkov k tejto otázke, podiel predaja slovenskej bravčoviny sa ešte nevrátil na predkoronovú výšku. Tiež dodal, že v sieti CBA SK je oveľa vyšší podiel predaja hydinového mäsa (okolo 80 %) ako vo veľkých obchodných reťazcoch. Navyše, tento podiel stále rastie. K otázke dostupnosti slovenskej bravčoviny dodal aj to, že sú obdobia, počas ktorých dodávatelia nedokážu uspokojiť požiadavky na dodanie slovenského bravčového mäsa v dostatočnom množstve. Kvalita adjustácie produktov je však na vysokej úrovni. Pred chovateľmi ošípaných a ich spracovateľmi stoja dve protichodné otázky: Ako dopadne situácia na trhu, kde sú snahy o zníženie ceny bravčoviny, a ako sa premietne ďalší rast výrobných nákladov na konečné ceny mäsa na pulte.
Reakcie na otázky z publika
Jozef Smatana skonštatoval, že celá problematika je pomerne zložitá a za zásadnú považuje otázku príjmov našich obyvateľov. V tejto súvislosti sa opäť vrátil k potrebe zintenzívnenia marketingovej kampane na podporu spotreby domáceho bravčového mäsa a vhodnému nastaveniu finančnej podpory produkčnej vertikály zo strany štátu, pretože sila trhu je nekompromisná.
Martin Krajčovič na otázku podpory domácich producentov zdôraznil, že prakticky pri všetkých druhoch potravín sú nákupné ceny vyššie ako pri zahraničnej produkcii (už len v porovnaní s ČR). Aj preto sa obchodníci snažia pomáhať domácim producentom nižšou obchodnou maržou. Inak by boli naše potraviny ešte ťažšie predajné. Pre porovnanie spomenul, že rozdiel v nákupných cenách mliečnych výrobkov je nižší ako napr. pri bravčovom mäse. Problémom slovenskej produkcie bravčoviny je aj to, že je jej málo k dispozícii, takže sa s ňou ani nedá prakticky počítať pri koncipovaní promo akcií. Nehovoriac o tom, že ak dodávateľ španielskeho či nemeckého mäsa príde s akciovou ponukou, cena slovenského mäsa od dodávateľa je rovnaká (aj vyššia) ako pultová cena akciového zahraničného mäsa. Eliminácii tohto javu by mohla pomôcť spomínaná podpora produkčnej vertikály. Ak by bol totiž rozdiel v cene domáceho a zahraničného mäsa menší, obchodníci by skôr dokázali „stlačiť“ jeho cenu na pultoch a zákazník by sa možno rozhodol skôr pre domáci produkt.
V súvislosti s kúpnou silou slovenských zákazníkov spomenul Martin Krajčovič trend, keď najbonitnejší bratislavskí zákazníci chodia do Rakúska nakupovať napr. mäso aj napriek tomu, že má vyššiu cenu ako u nás. Kritériom pre nich je pridaná hodnota tohto produktu, keďže v Rakúsku nie je problém kúpiť mäso v bio kvalite, resp. mäso vyprodukované v rámci rozličných welfare programov, resp. pomocou špeciálneho kŕmenia (napr. bylinkové mlieko a pod.).
František Ťapuš zdôraznil, že v snahe o zvýšenie spotreby domáceho bravčového mäsa by mala byť osveta s účasťou celej produkčnej vertikály. Pri súčasnej výške kúpnej sily sa však podľa neho nedá uvažovať o masovom prechode na nákup domácej bravčoviny.
V súvislosti s výsledkami kontrol domáceho i zahraničného bravčového mäsa spomenul Martin Chudý rozdiely v senzorických vlastnostiach (v neprospech nemeckej a španielskej bravčoviny). Podnety zo strany zákazníkov sa týkajú najmä kančieho pachu mäsa, čo vyplýva z dodržiavania požiadaviek welfare v niektorých západoeurópskych štátoch. Iné významné rozdiely neboli podľa slov Dr. Chudého zistené.
Dôvera k zahraničným potravinám a nákupná turistika
Martin Krajčovič citoval zo štatistík prieskumov spotrebiteľskej dôvery, z ktorých vyplýva, že všeobecne nízka dôvera je voči poľským výrobkom. Naopak, české výrobky sú vnímané ako rovnako kvalitné v porovnaní s našimi. Dokonca veľká časť zákazníkov ich stále vníma ako naše. To je dôležitá správa pre našich producentov, pretože najviac potravín sa k nám dováža z ČR a nie z Poľska. Naši spotrebitelia majú mimoriadne vysokú mieru dôvery aj k rakúskym, nemeckým a talianskym potravinám.
Na pripomienku z pléna, že na Slovensku stále funguje regionálne rozdielna nákupná turistika, reagoval Martin Krajčovič tvrdením, že tento trend napr. na juhu Slovenska sa obracia a maďarskí zákazníci vyhľadávajú špecifické komodity (najmä akciové produkty), ktoré sú u nás lacnejšie ako v ich domovine (medziročný rast objemu nákupu zákazníkmi z Maďarska o 6 %). Na to je zameraný aj marketing niektorých našich obchodných systémov, ktoré tlačia akciové letáky aj v maďarčine a distribuujú ich v severných oblastiach nášho južného suseda. Nákupná turistika smerom z Poľska je realitou najmä na Kysuciach, Orave a východnom Slovensku. Do ČR sa síce chodí nakupovať, avšak objem nákupov nie je taký významný, aby v príslušných regiónoch narúšal „biznis“ na Slovensku pôsobiacich obchodných systémov. Fakt, že bonitní bratislavskí zákazníci sú ochotní za potraviny s vyššou pridanou hodnotou zaplatiť viac, neposkytuje dostatočný záujem o to, aby obchodné systémy ponúkali tieto produkty po celom Slovensku, keďže by boli mimo Bratislavy prakticky nepredajné.
František Valášek zo SACHO sa zmienil o produkcii bio kvality bravčoviny. Tá je v súčasnej situácii s rozšírením afrického moru ošípaných u nás nereálna, pretože ochranné opatrenia neumožňujú chov ošípaných na farmách s výbehmi, resp. pasienkami. Ústredný riaditeľ ŠVS SR skonštatoval, že v Rakúsku a Nemecku sú stále oblasti, v ktorých je možné chovať ošípané týmto spôsobom. Napriek tomu zdôraznil, že spomínaný spôsob chovu je spájaný s vyšším rizikom šírenia tohto nebezpečného ochorenia o 35-45 %.
Spracoval Marián Dukes, AGROBIZNIS
