Tento článok je súčasťou našej špeciálnej série Ako ukrajinská vojna pretvára SPP.
Bulharská vláda vyčlení rekordných 560 miliónov eur na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti krajiny vo svetle vojny na Ukrajine, no tamojší minister poľnohospodárstva varoval, že to stále nestačí na podporu chorého sektora.
Podľa bulharského ministra poľnohospodárstva Ivana Ivanova je táto bezprecedentná suma peňazí určená na to, aby pomohla sektoru vyrovnať sa s dôsledkami vojny na Ukrajine, ktorá spôsobila prudký nárast cien krmív, hnojív a plynu.
Minister spresnil, že pre chovateľov dobytka a včelstvá bude vyčlenených 40,33 milióna eur, na ovocie a zeleninu, ryžu a ruže 32,93 milióna eur. Dodal, že postup sa maximálne zjednoduší a urýchli, aby poľnohospodári dostali peniaze rýchlo.
Pomoc, ktorá predstavuje najväčšiu zmenu v poľnohospodárskej politike vlády v reakcii na konflikt, pôjde aj na nákup osív pšenice a slnečnice za ceny od 285 eur za tonu bez DPH pri pšenici a až do 710 eur za tonu pri slnečnici.
Príliš málo, príliš neskoro
Bulharskí farmári, ktorí si nechávajú najväčšie plochy posiate obilím, však s podporou nie sú spokojní.
Kostadin Kostadinov, predseda Národnej asociácie producentov obilia, poukázal na to, že producentov obilia v Bulharsku nepodporila ani tzv. Covidová pomoc, ani opatrenie 60/40 Národnej agentúry pre zamestnanosť.
Poľnohospodári si medzitým vyhradili aj kritiku za pomalú reakciu vlády pri prispôsobovaní strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) novým okolnostiam.
Krajiny EÚ prostredníctvom týchto plánov stanovujú, ako zamýšľajú splniť deväť celoeurópskych cieľov reformovanej SPP. Tie však boli vypracované pred vojnou na Ukrajine.
Minister Ivanov vo svojom prejave na stretnutí ministrov poľnohospodárstva v Luxemburgu 7. apríla povedal, že opatrenia prijaté Európskou komisiou na poskytnutie núdzovej podpory a pomoci farmárom sú dobrým prvým krokom.
Pripustil však, že ohlásený podporný balík pre sektor spolu s dočasným krízovým rámcom Komisie pre štátnu pomoc nebude stačiť vzhľadom na ohrozenie udržateľnosti celého potravinového reťazca a absolútnu nepredvídateľnosť vývoja.
Ako významný problém označil najmä veľkú závislosť Bulharska od dovozu surového a bieleho cukru, pričom poukázal na to, že niektoré alternatívne zdroje cukru vrátane Moldavska sú v súčasnosti neisté.
„V tomto trhovom prostredí je hlavným smerom na zabezpečenie spotreby cukru v Bulharsku spracovanie surového trstinového cukru na rafináciu. Bulharsko by preto chcelo regulovať preferenčný prístup k surovinám pre rafinérie v členských štátoch s deficitom cukrovej repy,“ vysvetlil minister.
Ďalej zdôraznil, že Bulharsko naďalej presadzuje samostatnú schému pomoci s väčšou flexibilitou, podobnú tej, ktorú Komisia vytvorila na riešenie prvej vlny pandémie COVID.
Minister však 16. apríla uistil, že sa očakáva, že Bulharsko bude mať dobrú úrodu jesenných aj jarných plodín. Spresnil, že údaje o vývoji pšenice, repky a ďalších plodín sú dobré, farmári sa starajú o ich budúcu produkciu a neočakáva sa drastické zvýšenie cien.
Plán SPP
Napriek vyhliadkam na dobrú úrodu je Bulharsko proaktívne pri prijímaní výnimiek z environmentálnych opatrení SPP, ktoré výnimočne povolila Európska komisia, vrátane možnosti pestovať plodiny na pôde ležiacej ladom.
Bulharsko podľa svojho ministerstva plne využije všetky výnimky, ktoré má k dispozícii, a povzbudí farmárov, aby využívali všetky dostupné kapacity na výrobu potravín a krmív.
Podľa Kostadinova je zhruba 5 % pôdy v Bulharsku ponechaných na ekologické účely.
Podľa neho sa asi 2-3 % z tejto plochy využijú na produkciu, čím sa pokryje deficit v dôsledku vojny na Ukrajine, keďže ide o 30 % svetovej produkcie obilia.
V tomto roku podľa neho farmári zasejú viac plodín slnečnice. Rozdiel oproti minulému roku však nepresiahne 10-15%.
Zo zdrojov euractiv preložil a upravil Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
