Od januára musia byť bio zvieratá kŕmené 100 % organickým krmivom – vraj. Ukrajinská vojna však mala dopad na dodávky surovín. Do hry opäť vstupujú konvenčné komponenty.
V rámci online konferencie o hydine Bioland Rudolf Joost-Meyer zu Bakum (Spoločnosť pre ekologickú výživu zvierat, prvý výrobca biokrmív pre hydinu v severnom Nemecku) vysvetlil, že prechod na 100 % organické krmivo (predtým bolo povolených 5 % konvenčných komponentov) v chove nosníc bol relatívne bezproblémový. Len v niektorých chovoch a ak áno, tak skôr pri hnedých sliepkach došlo k poklesu úžitkovosti. Skôr prísun surovín je náročnejší, práve ten stojí na vratkých základoch.
Nemecké slnečnice?
Ako vysvetlil výrobca krmív z Melle, kvôli pandémii chýbajú sójové výlisky z Číny, čo spôsobilo, že náklady na sóju stúpli z 900 na 1 400 €/t. Začiatok vojny na Ukrajine zdvihol najmä konvenčné ceny, v konečnom dôsledku však aj bio ceny. "Od začiatku roka sme už zaznamenali celkové zvýšenie nákladov o 3 centy/vajce", hovorí Joost-Meyer zu Bakum.
Od začiatku vojny v marci stúpli ceny za výlisky z olo 100 až 300 €/t. V celej EÚ chýba 50 % slnečnicových výliskov a 30 % repkových výliskov z Ukrajiny a Ruska. Pretože sója je stále dostupná z Nemecka (10 %), juhovýchodnej Európy (50 %), južnej Brazílie a Uruguaja (10 %), Joost-Meyer zu Bakum očakáva, že bude mať oveľa menšiu ponuku, najmä v budúcej sezóne. Veď 30 % sóje a 40 % repkových a slnečnicových výliskov pochádza z Ukrajiny.
Podľa odborníka na krmivá kvalita slnečnice pestovanej v Nemecku nemôže pri hydine zabodovať: Viac ako 30 % obsahuje veľa hrubej vlákniny, len malé semiačko, a teda málo bielkovín a len stredný obsah oleja. "Olejové výlisky je krmivo pre býky," povedal Joost-Meyer zu Bakum. Ale: delením – lúpaním bude z neho dobré krmivo. Táto technológia sa však do Nemecka ešte nedostala.
Hrach a poľná fazuľa ako alternatíva?
Podľa Joost-Meyer zu Bakum problém s bielkovinami nerieši ani hrach a fazuľa. Pri porovnaní obsahu metionínu, ktorý je dôležitý pre hydinu, sa hrach takmer vyrovná vysoko proteínovej pšenici. Joost-Meyer zu Bakum pripúšťa potenciál v bielej lupine, hoci je tu konkurencia pri primiešavaní do krmiva pre dobytok.
Živočíšne múčky sú kvôli nevyhnutnému ohrevu ťažko stráviteľné (menej ako 50 %), zvlášť ovplyvnené sú aminokyseliny lyzín a metionín. Živočíšna múčka sa preto môže používať iba v kombinácii so syntetickými aminokyselinami, čo je v ekologickom sektore zakázané. Okrem toho je pre použitie vo výrobe potrebná samostatná prívodná linka, čo nie je všade štandardom.
Príležitosť pre hmyzí proteín?
Podľa súčasného právneho stavu musí hmyz určený na kŕmenie zvierat rásť na schválenom krmive pre zvieratá. Pri hmyze sú však aminokyseliny s obsahom síry, ktoré sú dôležité pre hydinu, obsiahnuté predovšetkým v ich chitínovom pancieri. To je pre hydinu nestráviteľné. Podľa Rudolfa Joost-Meyera zu Bakum sa stratia asi dve tretiny živín dodávaných krmivom pre zvieratá. Pri tejto nízkej rýchlosti transformácie sa hmyzí proteín v konečnom dôsledku vyrába príliš draho. To by sa mohlo zmeniť, ak sa odpad môže použiť na „kŕmenie“ hmyzu.
Ceny krmív naďalej rastú
Najdôležitejšou surovinou teda zostáva bio obilie. Trochu pomáha samovýroba sójových bôbov a slnečnicového šrotu. Ekologická hydina je však stále závislá od dovozu z juhu.
Joost-Meyer zu Bakum očakáva ďalšie zvyšovanie cien o približne 20 €/t každý mesiac, minimálne do septembra. Ďalej do budúcnosti sa odborník pozerať nechcel. Cenový rozdiel medzi konvenčným krmivom a asociovaným tovarom sa v súčasnosti zmenšil z 200 na 120 €/t. Ak však konvenčná cena po zbere klesne, Joost-Meyer zu Bakum predpokladá, že rozdiel sa opäť vyrovná.
Každý, kto sa spolieha na pravidlo 5 %
Joost-Meyer zu Bakum očakáva rozhodnutie komisie EÚ a nemeckých úradov, či bude pravidlo 5 % opäť povolené pre nedostatok surovín. Podľa Joosta-Meyera zu Bakum chcú Bioland a Demeter (organické spoločnosti v Nemecku) zatiaľ zostať pri 100 % organickom kŕmení, pre biofarmy Naturland a EÚ biofarmy by podľa jeho informácií mali byť povolené 5-percentné konvenčné podiely. Používanie rybej múčky by malo byť povolené aj v ekologickom sektore EÚ. Tento odlišný prístup vedie k vnútornému skresleniu organickej scény. „Kŕmenie sa opäť stáva argumentom trhu,“ hovorí Joost-Meyer zu Bakum.
Podľa Joost-Meyer zu Bakum 5 % konvenčných podielov sotva ovplyvní ceny krmív, pretože sú teraz rovnako drahé ako organické produkty. Poskytujú však určitú bezpečnosť zásobovania zvierat. Celkovo by cena biovajec musela vzrásť o 5 centov za vajce kvôli zvýšeniu cien krmív.
Na porovnanie, Joost-Meyer zu Bakum vidí zásobovanie v ekologickom sektore ešte bezpečnejšie ako v konvenčnom sektore. Stále častejšie sa tu používa živočíšna múčka a GMO sója.
Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
