LG Architect

Nedela 03.júla 2022, meniny má Miloslav, zajtra Prokop

Prinášame vám úryvok z rozhovoru s konateľom obchodnej spoločnosti Arimex Bratislava, spol. s r.o., a predsedom Slovenského zväzu olejninárov Ing. Jozefom Rebrom, ktorý bol publikovaný v aprílovom vydaní AGROMAGAZÍNu.

Konflikt na Ukrajine rozdúchal debaty o možnom deficite produkcie potravín vo svete. To všetko napriek tomu, že tohtoročníková svetová produkcia obilnín (pšenice, kukurice) bola rekordná a čiernomorský región už má súčasne zasiate oziminy, ktorých úroda sa bude počítať už do bilancie 2022/23. Myslíte si, že nedostatok rastlinných agrokomodít v roku 2022 svetu naozaj hrozí?

Konflikt na Ukrajine nastolil otázku realizácie exportu obilnín, olejnín a oleja z Ukrajiny a Ruska do sveta a v akom objeme. Ukrajina a Rusko sa podieľajú významnou mierou na svetovom  exporte základných poľnohospodárskych komodít. Na svetovom  exporte pšenice má Rusko podiel 17%, podiel Ukrajiny na exporte pšenice je  12%, kukurice  14%, jačmeňa  17% . Významný podiel majú obidve krajiny tiež na obchode s olejninami. Ukrajina a Rusko sú najväčšími svetovými exportérmi slnečnicového oleja s podielom 78 %. Ukrajina a Rusko exportovali  v uplynulom roku 56 mil. ton pšenice, tento rok sa odhaduje, že export bude vo výške 51 mil. ton.

Ukrajina seje takmer všetku pšenicu na jeseň, pšenica je zasiata, je v dobrej kondícii,  osev ruskej jarnej pšenice pokračuje bez problémov. Otázkou je len výška hektárovej  produkcie, ktorá bude ovplyvnená stupňom ošetrenia, dostatkom pracovných síl, nafty a peňazí. Je predpoklad, že produkcia ozimnej pšenice by mohla byť na úrovni 80 % produkcie v aktuálnej sezóne. Otázkou ostávajú jariny, kukurica a slnečnica, hlavne z hľadiska osevných plôch a dostupnosti hnojív. Predpokladá sa, že produkcia jarín by mala byť v rozpätí 40 % - 70 % štandardnej produkcie.

Keďže nepredpokladáme úplný výpadok exportu z Ukrajiny a Ruska,  nemôžeme hovoriť o nedostatku rastlinných komodít na svetových trhoch. Svetové zásoby pšenice a kukurice sú dostatočne vysoké, aby výpadky boli pokryté. Samozrejme problémom bude zmena tovarových tokov a nárast cien.

Hlavným cieľom je zabezpečiť dostupnosť obilia v ekonomicky slabších krajinách, kam smeruje väčšina produkcie Ukrajiny a Ruska.

Zmenil konflikt na Ukrajine v rámci obchodov smer toku rastlinných agrokomodít v Európe? Akým spôsobom? Ako to ovplyvňuje Slovensko?

Konflikt na Ukrajine samozrejme ovplyvnil obchod s komoditami. EÚ vyváža ročne okolo 32 mil. ton pšenice a je vysoko sebestačná. Aktuálne v EÚ narastá úsilie,  aby  sa v EU vyprodukovalo viac pšenice na export a pomohlo sa  vykryť výpadky svetového exportu.

Opatrenia by  mali ísť i na úkor GAP. EÚ je závislá na Ukrajine a Rusku pri dovoze kukurice, kde dovoz predstavuje okolo 9 mil. ton a týka sa to hlavne južných krajín EÚ. Výrazná závislosť EÚ na Ukrajine je v dovoze slnečnicového oleja, kde z celkového dovozu je 90% z Ukrajiny.

EU je výrazne závislá i na dovoze repky z Ukrajiny, ktorý predstavuje približne 40% z celkového dovozu, podiel Ukrajiny na svetovom obchode s repkou  je 17%. Ak uvedené komodity nedovezieme, budeme nútení sa orientovať na iné krajiny, hlavne na Latinskú Ameriku. EÚ uvažuje tiež o znížení percenta zamiešavania biozložky do palív, čím by sa znížila závislosť na dovoze kukurice.

Slovensko je vo všetkých základných  rastlinných komoditách sebestačné, nezávislé na konflikte na Ukrajine. Vyvážame prebytky  pšenice, olejnín a   kukurice. Sme však  výraznou mierou závislí na dovoze potravinárskych olejov, tukov a margarínov, ale i mnohých iných finálnych potravinárskych výrobkov. Konflikt má však výrazný vplyv na ceny všetkých plodín, a teda ovplyvňuje i ceny základných potravín z múky a mäsa a teda i ekonomiku mlynárov, pekárov a producentov živočíšnej výroby. Predpovede inflácie na Slovensku nestíhajú sledovať jej reálny rast.

Skúsme sa pozrieť na reálny scenár, že Ukrajina túto jar nezaseje polovicu výmer kukurice a slnečnice. Aký to bude mať dopad na cenotvorbu týchto komodít na EÚ trhu, resp. i na slovenskom trhu?

Významným cieľom Ukrajiny je zasiať čo najviac jarín. I tí najväčší optimisti hovoria, že jariny by sa mohli osiať na ploche 70 % vlaňajších výmer. A nie je to len o tom, koľko plôch sa zaseje, ale hlavne o zberových plochách a hektárových výnosoch.

A tu sa čísla rozchádzajú pokiaľ hovoríme o celkovej produkcii kukurice a slnečnice. Ak hovoríme o 50 % výpadku kukurice na Ukrajine, tak ide o približne 20 mil. ton a výpadku pre export okolo 15 mil. ton. Zdrojom náhradného nákupu je hlavne kukurica z USA a Latinskej Ameriky. Horšie je to s dodávkami  slnečnicového oleja, ktorý by musel byť nahradený inými olejmi, hlavne sójovým a repkovým olejom. Pozitívnou správou je, že v Kanade sa očakáva štandardná produkcia repky, teda nárast produkcia oproti minulému roku o približne 7 mil. ton a v EÚ nárast o 10%, ktorý by pokryl zhruba 60 % z celkového importu repky z Ukrajiny.

Každý výpadok komodity prináša náhradné riešenia,  preskupenie tovarových tokov, čerpanie zásob, nárast nákladov na dopravu a samozrejme neistotu na trhoch, čo sa môže odraziť na trhových cenách. Každá plodina má svoje cenové hranice. Už teraz vidíme, že niektoré krajiny ponúkajú zo svojich zásob na svetový obchod viac pšenice, napríklad v Austrálii je to plus 3 mil. ton, v Indii plus 1 mil. ton a podobne. Oproti tomu je tu dlhý zástup štátov, ktoré znižujú importy i z dôvodu vysokých cien. Je predpoklad, že dopyt a ponuka vytvoria stabilnú cenovú rovnováhu.


Celý rozhovor s konateľom obchodnej spoločnosti Arimex Bratislava, spol. s r.o., a súčasne predsedom Slovenského zväzu olejninárov Ing. Jozefom Rebrom je uverejnený v AGROMAGAZÍNe 04-2022 na s. 20-22.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov