Skleníkové plyny (GHG) sú súčasťou produkcie mlieka a mäsa z oviec, tak ako každej antropogénnej činnosti v našom životnom prostredí.
Hoci v súčasnosti neexistuje reálny podklad na reguláciu kvôli nadmernému znečisteniu, do popredia sa čoraz viac dostáva manažment emisií v rámci farmy prípadne subjektu. Na zostavenie algoritmov sa používajú metodiky Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a Európskej agentúry pre životné prostredie (EMEP/EEA) záväzné pre zostavovanie národných inventúr GHG. Spomedzi škály látok znečisťujúcich ovzdušie ide predovšetkým o oxid dusný, amoniak a metán.
Pracovisko NPPC-VÚŽV Nitra sa rámci svojich výskumných úloh venuje aj vývoju softvérových riešení, pomocou ktorých je možné kontrolovať stav emisií, vyhodnocovať emisný profil farmy a zvoliť vhodné opatrenia. Moduly riešia samostatne problematiku množstva emisií v chovoch dojných oviec a samostatne v chovoch mäsových oviec v podmienkach Slovenska. Ich koncepcia je založená na modelovaní vyprodukovaného množstva emisií. Užívateľ modifikuje uvedené charakteristiky tým, že zadáva/mení požadované vstupné parametre pre nasledovné kategórie oviec – bahnice, jahničky a nepripustené jarky, pripustené jarky, barany a týmto spôsobom ovplyvňuje množstvo emisií na zviera a rok pre danú kategóriu oviec. Výstupy jednotlivých druhov emisií sú riešené jednak parciálne podľa zmienených kategórií oviec, aplikácie hnoja, ustajnenia a následne zosumarizované v zvýraznenom riadku. Užívateľské prostredie modulov je prehľadné a ľahko ovládateľné. Odkazy na jednotlivé aplikácie sú dostupné na webovej stránke VÚŽV Nitra.
Či už ide o produkciu mäsa alebo ovčieho mlieka, so zvyšujúcou sa produkciou a úžitkovosťou celkové množstvo vyprodukovaných emisií stúpa. Do výpočtu vstupujú počet zvierat, produkcia mlieka, počet dní na pastve, živá hmotnosť a jej prírastok. Faktormi významne ovplyvňujúcimi množstvo vytvorených emisií sú aj výživná hodnota krmiva, predovšetkým stráviteľnosť a obsah dusíkatých látok, ktoré budú v plánovaných verziách modelu zohľadnené. Emisie vznikajúce v ustajnení, manipulácii a skladovaní hnoja sú v prípade chovov oviec späté s pastvou a maštaľným hnojom. Pre tieto spôsoby manažovania hnoja sú v aplikácii použité jedny z najnižších emisných faktorov v zmysle uvedených metodík a vedeckých poznatkov o tvorbe GHG.
Podrobnejšie zdokumentovanie environmentálnej stopy chovu môže predstavovať pre slovenských producentov príležitosť. Otvára sa tak priestor objektívnym informáciám o vplyve chovu na životné prostredie.
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla v rámci Rezortného projektu výskumu a vývoja: RPVV Efektívnejšie zvieratá, menšia environmentálna záťaž, kvalitná produkcia.
Článok bol publikovaný v aprílovom vydaní Slovenského CHOVu na s.17
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Milan Kumičík
Ing. Vojtech Brestenský, CSc.,
Ing. Ondrej Pastierik, PhD.
Ing. Ján Huba, CSc.
Ing. Miroslav Záhradník, PhD.
NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka z obrazovky zobrazujúceho emisný modul v chove oviec mliekového úžitkového typu, časť pre výpočet emisií metánu. Žltou sú vyznačené polia, kde sa zadávajú vstupné údaje. Kompletný model Množstvo vyprodukovaných emisií v chove dojných oviec je dostupný na tomto mieste.
Snímka z obrazovky zobrazujúceho emisný modul v chove oviec mäsového úžitkového typu.
