BASF Butisan

BASF Butisan

Basf butisan

Streda 10.augusta 2022, meniny má Vavrinec, zajtra Zuzana

Sektor poľnohospodárstvo je štvrtý najväčší sektor produkujúci emisie skleníkových plynov. Vyššie emisie sú zo sektorov ako energetika, doprava a priemysel. Skleníkové plyny ako je oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O) sú produkované poľnohospodárstvom približne na úrovni 7 %. Tvorba týchto plynov zvieratami je daná emisným faktorom (EF) vyjadreným množstvom produkovaného plynu v kg za rok jedným zvieraťom.

Oxid uhličitý je plyn, ktorý hrá zásadnú rolu v regulácii globálnej klímy a v metabolizme rastlín a živočíchov. Akákoľvek nerovnováha v jeho kolobehu preto vyvoláva reakciu všetkých systémov zapojených do jeho cyklov. Najviac zachyteného atmosférického CO2 je v lesnej pôde a porastoch (71 %), v ornej pôde (17 %), v pasienkoch (2%), nakoniec približne 10 % uhlíka je zachyteného v produktoch z dreva (https://oeab.shmu.sk/emisie/polnohospodarstvo/trendy.html)

Hlavným zdrojom metánu zo živočíšnej výroby je črevná fermentácia prežúvavcov (enterická emisia). Z enterickej produkcie metánu pri trávení prežúvavcov sa tvorí v bachore asi 87 %, zvyšok sa tvorí v črevnom trakte. Okrem enterickej emisie sa metán tvorí pri skladovaní hnoja v anaeróbnych podmienkach. Na emisiách metánu z poľnohospodárstva sa živočíšna výroba podieľa 44 %, z toho 78,7 % tvorí enterická emisia (https://oeab.shmu.sk/emisie/polnohospodarstvo/trendy.html).

Emisie oxidu dusného vznikajú z dusíka obsiahnutého v hnoji počas skladovania. Veľkosť emisie závisí od obsahu dusíka a uhlíka v hnoji, doby jeho skladovania a spôsobu ošetrenia. Emisia oxidu dusného sa tvorí nitrifikáciou v aeróbnych podmienkach. Je to oxidácia amoniakálneho dusíka na dusitan a ten na dusičnan. Dusičnany sa potom transformujú na oxid dusný počas denitrifikácie v anaeróbnom prostredí.

Rôzne skleníkové plyny môžu mať rôzne účinky na otepľovanie Zeme. Skleníkové plyny sa navzájom líšia dvoma premennými, a to schopnosť absorbovať energiu čiže ich radiačná účinnosť a ich stabilita v atmosfére, teda ako dlho zostávajú v atmosfére. Potenciál globálneho otepľovania (GWP), ktorý používa Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) bol vyvinutý s cieľom umožniť porovnanie vplyvov rôznych plynov na globálne otepľovanie. Konkrétne ide o mieru toho, koľko energie pohltia emisie 1 tony plynu za dané časové obdobie v porovnaní s emisiami 1 tony oxidu uhličitého (CO2). Táto mieraje pre metán 25 a oxid dusný 298. To znamená, že 1 tona metánu ma otepľovací účinok ako 25 ton oxidu uhličitého a 1 tona oxidu dusného ako 298 ton oxidu uhličitého (https://climatechangeconnection.org/emissions/co2-equivalents/).

Poľnohospodárstvo na Slovensku produkuje 2,77 mil. t CO2eq (7 % celkových emisií). Emisie v poľnohospodárstve pochádzajú predovšetkým z chovu hospodárskych zvierat v podobe emisií metánu (1,23 mil. t) a tiež z obrábania pôdy a s tým spojenými emisiami N2O a CO2 (1,54 mil. t CO2eq).

Emisie skleníkových plynov od dojníc sú závislé od živej hmotnosti a dojivosti. Podľa R. Kinsmana a kol. (https://www.journalofdairyscience.org/article/S0022-0302(95)76907-7/pdf) kravy s živou hmotnosťou 602 kg a dojivosťou 28,5 l mlieka produkujú denne v priemere 6 137 l oxidu uhličitého (od 5 032 do 7 427 l). Špecifická hmotnosť CO2 je 1,951 kg.m3. To znamená že denne kravy produkujú od 9,82 do 14,449 kg oxidu uhličitého, v priemere 11,97 kg, čo predstavuje ročnú produkciu CO2 (EF-emisný faktor) 4 370,25 kg. Emisia metánu bola od 436 do 721 l, v priemere 587 l za 24 hodín. Po prepočítaní na emisný faktor pri špecifickej hmotnosti (0,707 kg.m3) to bolo 151,48 kg. Ide o enterickú emisiu, to zámenná že emisia z hnoja v tom nie je zahrnutá.

Pre tento príspevok boli prepočítané emisie metánu a oxidu dusného podľa metodiky Emissions from livestock and manure management, 2006 IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories pre kravy s rovnakou živou hmotnosťou aj dojivosťou. Okrem enterickej emisie sme stanovili emisiu aj z produkovaného hnoja a emisiu oxidu dusného. Emisiu metánu sme vypočítali z energie krmiva podávaného kravám, ktorú sme stanovili z potreby energie na záchov, pohyb, dojivosť a plodnosť, pri stráviteľnosti krmiva 75 %. Enterická emisia bol rovnaká ako zistil spomínaný autor, 151,02 kg za rok. Po prepočte na dennú produkciu to bolo 585 l. Okrem tejto emisie sme stanovili emisiu z produkovaného hnoja, ktorá bola za rok 14,6 kg. To znamená, že celková emisia (EF) metánu od kravy s živou hmotnosťou 602 kg a dojivosťou 28,5 l mlieka denne bola 165,62 kg. Keď sme to premenili na CO2eq (x25), aby sa dala stanoviť uhlíková stopa, to bolo 4 140,5 kg CO2eq.

Okrem toho uniká z maštaľného hnoja, prípadne hnojovice oxid dusný. Výška emisie oxidu dusného je závislá od produkcie dusíka v exkrementoch kravy. Pri danej živej hmotnosti a dojivosti krava produkuje 133,64 kg dusíka ročne. Pri tejto produkcii dusíka a pri skladovaní maštaľného hnoja v hnojisku a hnojovice v skladovacej nádrži od kráv chovaných v maštali bez pastvy je EF N2O (produkcia za rok v kg) 1,05 kg, čo predstavuje 312,9 kg CO2eq.

Keď sa spočítajú všetky emisie skleníkových plynov prepočítaných na CO2eq tak krava so živou hmotnosťou 602 kg a ročnou dojivosťou 10 734 l mlieka zanecháva za sebou uhlíkovú stopu 8 832,65 kg CO2eq ročne (tabuľka 1). Pri pohľade na toto číslo sa dá konštatovať, že kravy sú významným prispievateľom  emisií skleníkových plynov. Toto je ale len subjektívny pohľad, ktorý je niekedy predmetom diskusie v spoločnosti a aj vo vedeckých kruhoch.


Celý článok nájdete v aprílovom vydaní Slovenského CHOVU na s.12-14

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

Ing. Vojtech Brestenský, CSc.1, MVDr. Zuzana Palkovičová PhD.1, Ing. Ondrej Pastierik, PhD.1, Ing. Kristína Tonhauzer, PhD.2

1NPPC–VÚŽV Nitra

2Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov