Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Sobota 27.júla 2024, meniny má Božena, zajtra Krištof

Start-up „Organifarms“ vyvíja automatický zberný robot na jahody. V budúcnosti sa zameriava na to, aby pestovanie ovocia a zeleniny vo vertikálnych poľnohospodárskych systémoch bolo viac regionálne a trvalo udržateľné.

Rameno chápadla sa pomaly posúva do polohy. Zastaví sa tesne nad červenou jahodou. Viaceré kamery potajomky hlásia, či je ovocie aj zozadu červené a zrelé. Potom robot, pokrstený ako „Berry“, odreže ovocie zo stopky a umiestni ho do 500 g misky. Proces trvá niečo málo cez osem sekúnd. Čoskoro pôjde všetko dvakrát rýchlejšie.

To, čo sa odohráva v testovacom prostredí neďaleko Constance, je len začiatok: start-up „Organifarms“ v súčasnosti pripravuje svojho zberacieho robota na použitie v skleníku. Plánované zavedenie na trh: 2022. Neskôr by sa robot mohol uplatniť v takzvaných vertikálnych farmárskych systémoch (písali sme o tom nedávno) – tých halách, v ktorých v 10 až 12 m vysokých hydroponických regáloch, izolovaných od vonkajších vplyvov, rastie šalát, bylinky a čoskoro aj ovocie a zelenina.

V oboch prípadoch má „Berry“ zmierniť problém, o ktorom môžu rozprávať mnohé podniky zaoberajúce sa pestovaním ovocia a špeciálnych plodín: nedostatok pracovnej sily. Robot by mal niesť základnú záťaž zberu. Ľudia pomáhajú len v sezónnych špičkách. Úspora osobných nákladov: 20 až 30 %.

Podporovať miestnu výrobu

Dominik Feiden, Marian Bolz, Hannah Brown a Mario Schäfer sú mozgy start-upu, ktorý vyhral viacero cien. Chcú zvýšiť ziskovosť ovocinárstva – a udržať ho v Nemecku. Z dlhodobého hľadiska naznačujú ešte väčšie ciele: podpora udržateľného pestovania ovocia, šetrenie zdrojov a znižovanie plytvania potravinami.

„Asi polovica jahôd spotrebovaných v Nemecku sa dováža,“ hovorí 24-ročný zakladateľ Dominik. „Pestovanie v Španielsku alebo Maroku nie je úplne udržateľné. Len čo sa pestovanie v tejto krajine oplatí, môžeme ubrať tlaku na veľké pestovateľské plochy, šetriť vodou a chrániť pôdu.“ Dnes vedie cesta k zajtrajšiemu cieľu predovšetkým cez miestnych ovocinárov. „Našou cieľovou skupinou sú priami marketéri, ktorí zásobujú spotrebiteľov alebo supermarkety,“ hovorí spoluzakladateľka Hannah. Tí, ktorí majú priemyselných kupcov, by mali mať menší záujem, pretože zber so stonkou je drahší a vhodný len pre čerstvé produkty.

Na každých 2 000 m² plochy na pestovanie jahôd je potrebný jeden robot s jedným ramenom. V závislosti od druhu pestovania to zodpovedá približne jednému až dvom robotníkom.

Prevádzkové časy, náklady

O tom, koľko bude technológia stáť ovocinárov, rozhodne tím po vyhodnotení skúseností pilotných zákazníkov. V pláne je, aby si zákazníci robota kúpili za približne 100 000 € a zaplatili licenčné poplatky za softvér, ktorý sa stará o zabezpečenie kvality a prognózy úrody.

V skleníku má robot jazdiť k ovociu po koľajniciach alebo vykurovacích rúrach. Toto funguje najlepšie, keď jahody nerastú na zemi, ale na stojanoch. Robot by mal zozbierať okolo 40 kg, kým sa okraje v zberných nádobách nenaplnia presne na stanovené gramy. Pri vyprázdňovaní košov musí pomáhať človek. V budúcnosti to urobí iný robot.

Budúcnosť je podľa zakladateľov vo vertikálnom poľnohospodárstve (Vertical Farming – VF). Výhody sú až príliš jasné – ako pestovanie nezávislé od lokality a počasia, kratšie prepravné trasy do miest a žiadne používanie pesticídov. Spoluzakladateľka Hannah verí, že VF bude tiež podporovať rastúce povedomie o udržateľnosti. „Dopyt po regionálnych potravinách sa zvyšuje. Neúroda rastie v dôsledku klimatických zmien. Zameriame sa na pestovanie, ktoré šetrí vodu a zdroje.“

Karls Strawberry Farm - jahodová farma testuje

Preteky o novú formu pestovania už dávno vypukli na celom svete. Krajiny s malým množstvom pôdy alebo suchými regiónmi očakávajú väčšiu bezpečnosť dodávok. A v praxi aj v tejto krajine ide o to, aby ste nezmeškali spoj. Axel Stelter má nájsť koncepty udržateľného pestovania pre pestovateľský podnik jahôd „Karls Strawberry Farm“ a priniesť ich do poľnohospodárskeho podniku v Rövershagen v Mecklenburg-Vorpommern. Ako testovacie prostredie tam slúži 10 hektárov regálovej pestovateľskej plochy. V Karls už ľudia myslia na zajtrajšok: „Na našich poliach pestujeme jahody už sto rokov. Teraz potrebujeme riešenia, ktoré posunú prevádzku do ďalšej fázy.“

Jedným z takýchto riešení je robot Organifarms. Vertikálne usporiadané lôžkové boxy by sa mohli pohybovať popri robotovi. Pre inovačný tím v Karls stále nie je jasné, ako presne bude VF navrhnutý. Podľa ich názoru bude vývoj pokračovať ďalších 10 až 15 rokov.

„Trend prichádza,“ hovorí zakladateľ Organifarm Dominik. Či o päť alebo desať rokov, to je predovšetkým otázka zásobovania energiou.

Energia – bod zlomu

„Vertikálne poľnohospodárstvo nie je v súčasnosti v tejto krajine ani udržateľné, ani ziskové.“ Je to spôsobené vysokou spotrebou energie, ktorú obnoviteľné energie pokryť nedokážu. Navyše, cena elektriny so všetkými daňami je taká vysoká, že žiadny nemecký tím nedokáže držať krok s USA.

Napriek tomu start-up poháňa inovácie vysokým tempom: Koncom roka 2020 otestoval svoj prototyp. Svoj rozvoj financoval z peňazí z vlastného vrecka. Zberač má prísť na trh tento rok. V budúcnosti by mal vedieť zbierať aj paradajky, papriku a bobuľové ovocie.

Start-up si myslí, že je na správnej ceste - dnes ešte v skleníku, zajtra možno medzi vysokými policami. „Ešte uplynú roky, kým budú mestá zásobované zeleninou a ovocím z vertikálnych fariem.“ Ale ani zakladateľ, ani inovátori Karls Erdbeerhof nespochybňujú „či vôbec“. Všetko je o tom „kedy“.

Vertikálne poľnohospodárstvo je trendy

Vertikálne poľnohospodárstvo je v móde už roky. Podľa správy Fortune Business Insights „Vertical Farming Market, 2021 – 2028“ sa trh do roku 2028 celosvetovo rozrastie na 17 miliárd USD. Americká spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom trhu Markets and Markets predpovedá, že trh do roku 2026 vzrastie na 9,7 miliardy USD. V súčasnosti sa odhaduje na 3,1 miliardy USD. V súčasnosti sú lídrom USA a najrýchlejšie táto téma rastie v Ázii. V porovnaní s inými „novými poľnohospodárskymi systémami“ dostali v roku 2021 firmy vertikálneho poľnohospodárstva najviac peňazí. Berlínsky start-up „Infarm“, ktorý v roku 2021 získal finančné prostriedky vo výške 170 miliónov USD, je na vrchole. Zavedené spoločnosti ako Bayer tiež skočili do vývoja a vyvíjajú semená pre vertikálne pestovanie.


Podľa topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov