Patria k najväčším chovateľom chladnokrvných koní v Európe. Sú producentmi špičkového plemenného a chovného materiálu, ktorý je vhodný na prácu v lese, ale dokáže zvládnuť aj kolotoč furmanských pretekov. Zároveň sú aj jedným z najúspešnejších účastníkov súťaže NAJ slovenský CHOV - získali celkovo 9 prvenstiev zo 14 ročníkov, v ktorých sa vyhodnocovali NAJlepšie slovenské kone. V súvislosti s prípravou Témy mesiaca, zameranou na chov koní, sme oslovili vedúceho Strediska chovu koní OZ Revúca, patriaceho pod štátny podnik Lesy Slovenskej republiky Ing. Vladimíra Šmelka.
Chov koní v Dobšinej oslávil vlani 70. výročie svojho založenia. Aká časť Vášho života je spojená s touto ustanovizňou?
Pomerne dlhá. Je to už 50 rokov, čo som sem nastúpil ako brigádnik. V trvalom pracovnom pomere som tu však až od roku 1975. Prvých 10 rokov som pracoval v robotníckej profesii a neskôr, keď som absolvoval diaľkovo vtedajšiu Vysokú školu poľnohospodárku v Nitre, som 3 roky vykonával funkciu vedúceho strediska Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 1988 pôsobím ako vedúci Strediska chovu koní v Dobšinej.
Počas prípravy reportáže do septembrového vydania Slovenského CHOVU v roku 2016 (s.4-6) sme preberali aj otázku importov plemenných žrebcov z Rakúska. Pokračovali tieto vaše aktivity aj v nasledujúcom období?
Áno. V roku 2015 sme doviezli jedného plemenného žrebca z línie Nero, konkrétne išlo o plemenníka 4640 Mogul Nero XV. Pred 3 rokmi sme doviezli plemenníka línie Vulkan (4659 Titus Vulkan XVIII). Spolu s ním sme importovali aj vnuka žrebca 4595 Hochberg Schaunitz XV – 4660 Max Diamant XVI.
V reportáži sme spomínali, že hlavným dôvodom dovozu plemenníkov z Rakúska bolo „osvieženie krvi“. Neboli za dovozom aj iné dôvody, napr. snaha o zmohutnenie telesného rámca vašich koní?
Určite áno. Už predtým sme sa snažili dlhodobejšie používať plemenníky – zlepšovateľov telesného rámca. Jedným z nich bol aj už spomínaný 4595 Hochberg Schaunitz XV.
Ako nadviazali dovezené rakúske plemenníky na genofond vášho stáda?
Pokiaľ ide o potomstvo, všetky rakúske plemenníky nadviazali veľmi dobre na náš genofond. V podstate jediný plemenník, ktorý si nezvykol na podmienky nášho chovu, bol žrebec 4594 Zeisig Schaunitz XV. Našťastie to však neplatí o jeho potomstve.
Plánujete doviezť v dohľadnom čase ďalšie plemenníky zo zahraničia?
Na základe našich doterajších skúseností by sme zostali len pri dovoze plemenníkov z Rakúska. Na druhej strane však musím povedať, že sa snažíme odchovať od každého importovaného plemenníka potomstvo, aby sme boli čo najviac „geneticky“ sebestační v budovaní nášho materského stáda a produkcii plemenného materiálu tak, aby sme nemuseli importovať ďalšie plemenníky. Výnimkou je, samozrejme, úhyn niektorého geneticky vzácneho jedinca s rámci danej línie.
Prejavil sa nejako na záujme o vaše kone fakt, že ste v posledných rokoch zaradili do vášho stáda aj potomstvo po mohutnejších líniách?
To sa ťažko hodnotí, pretože záujem o kone sa pohybuje (ako mnoho vecí) po sínusoide. Avšak to, ako dlho bude krivka hore či dolu, sa odhaduje veľmi len ťažko. Teraz sa, našťastie, nachádzame už pomerne dlho v tej lepšej časti krivky. Dokonca môžeme skonštatovať, že dopyt po našich koňoch ešte stále rastie. Trúfam si povedať, že stav na hornej časti sínusoidy by mohol pretrvávať aj v najbližších troch až piatich rokoch, možno aj o niečo dlhšie.
V reportáži zo septembra roku 2016 sme spomínali aj prvý export vašich koní do susednej Českej republiky. Podarilo sa vám odvtedy predať k našim západným susedom aj ďalšie kone?
Bohužiaľ, nie. My sme v poslednom čase v situácii, keď nevieme uspokojiť ani záujem domácich chovateľov chladnokrvných koní. Všetky naše mladé kone, ktoré nezostávajú na obnovu stáda, sú už „zakontrahované“ a vedieme dokonca aj čakaciu listinu záujemcov o mladšie kone. Je na nej okolo 20 záujemcov, ktorí čakajú, že niekto odstúpi od objednávky. V podstate máme „predané“ už aj niektoré tohtoročné žriebätá.
Čo je podľa vás hlavnou príčinou obrovského záujmu o kone z vášho chovu? Musíte vôbec robiť nejaký cielený marketing?
Viete, že nie. Naše kone sa osvedčili v každodennej praxi natoľko, že ich noví majitelia odovzdávajú svoje pozitívne skúsenosti ďalej, podobne ako sa kedysi šírili ústnym podaním ľudové rozprávky. Je to dôkaz toho, že náročný spôsob odchovu, na ktorý sme vsadili, je dobrý pre prípravu koní na prácu v ťažkých podmienkach našich lesov. Priamy marketing ani nerobíme, keďže ako som spomínal, máme všetky „voľné“ kone predané už dopredu.
Ako sa teda o vašich koňoch dozvedeli chovatelia z Českej republiky?
Neviem to povedať na sto percent. Len predpokladám, že to bolo vďaka tomu, že slovenskí furmani sa pravidelne zúčastňujú pretekov u našich západných susedov. O ich kvalite sa presvedčili práve na niektorom zo súťažných podujatí. Keď sa vrátim k už spomínanej čakacej listine, dvaja záujemcovia, ktorí sú na nej, pochádzajú z Českej republiky. Jeden z nich je už majiteľom nášho koňa – každý rok nám zvykne telefonovať a ďakovať aj touto cestou za to, aké krásne kobyly od nás kúpil.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: autor
Celý rozhovor nájdete v prvom tohtoročnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.20-21
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
