V poslednom čase sa dopad poľnohospodárstva na životné prostredie rapídne zvýšil. Emisie z chovov zvierat mali a stále majú veľký vplyv na klimatické zmeny, preto je potrebné urobiť všetky opatrenia na ich redukciu.
Množstvo vedcov sa preto začalo venovať rôznym spôsobom redukcie skleníkových plynov, ako napríklad prídavkom rôznych látok do podstielky, využívaním nových techník a technológií v chove, zmenám postupov pri spracovaní živočíšnych odpadov, prikrývkami hnoja, znížením teploty hnojovice a aj zväčšenie jej hĺbky, ale taktiež doplnkom kŕmnych aditív znižujúcich uvoľňovanie skleníkových plynov (oxidu uhličitého - CO2, metánu - CH4) a amoniaku (NH3) do ovzdušia.
Najdôležitejšie je znížiť emisie metánu, ktorý je 20-krát silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý a jeho väčšina vzniká pri enterickej fermentácii v tráviacom trakte prežúvavcov (najmä kráv). Posledných niekoľko rokov spoločnosti hľadajú nové, bezpečné a lacné spôsoby, ako znížiť takúto formu produkcie metánu. Tráviaci trakt prežúvavcov je však veľmi zaujímavý. V žalúdku sa nachádza prostredie bez kyslíka so stálou teplotou podobné fermentačným nádržiam používaným na výrobu piva. Mikróby rozkladajú a fermentujú materiály ako celulóza, škrob a cukry. Kravy môžu žrať takmer všetko (trávu, seno, kukuricu, repku olejnú) a premieňať to na energiu pre produkciu mlieka a mäsa.
Metán je hlavným vedľajším produktom enzýmov, ktoré pomáhajú rozkladať krmivo. Plyn sa nedá zmeniť na energiu, takže keď sa nahromadí, musí si krava odgrgnúť a do ovzdušia „vysielať“ malé množstvo znečistenia. Týmto spôsobom stratí až 12 % energetického príjmu z krmiva. Na celom svete žije asi 1,4 miliárd jedincov hovädzieho dobytka, z ktorých každý emituje ročne ekvivalent 1,5 až 2,5 (metrickej) tony oxidu uhličitého, čo je zhruba polovica produkcie priemerného automobilu. Keby boli kravy krajinou, zaradili by sa medzi šieste najväčšie svetové emitory pred Brazíliou, Japonskom a Nemeckom. Na druhej strane ale tiež platí, že chov prežúvavcov sa súčasne významnou mierou (pastva, pestovanie krmovín) podieľa na viazaní vzdušného uhlíka pôdou a rastlinami.
Ekologickým a finančným prielomom má byť tiež jedlý produkt, ktorý zmení tráviacu „chémiu“ kráv a zníži ich emisie. Vedci teda začali do krmiva kráv pridávať rôzne potraviny a koreniny s overenými redukujúcimi a inými zdraviu prospešnými účinkami a skúmali, či bude výsledný efekt priaznivý a využiteľný v globálnom meradle.
V pôvodnom texte sú predstavené nasledovné kŕmne doplnky:
- karí korenie,
- cesnak s citrusmi,
- morské riasy.
Celý článok si môžete prečítať v prvom tohtoročnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.43
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Andrea Mrekajová, PhD.
NPPC-VÚŽV Nitra
