V Badíne, na predmestí Banskej Bystrice, hospodária družstevníci na 800 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho je 300 ha trvalých trávnych porastov. Ctí ich, že zostávajú stále verní mliekovému dobytku a nejdú cestou ľahšieho odporu a chovu "beztrhoviek".
Poľnohospodárske družstvo Badín robí klasickú poľnohospodársku činnosť. Z hľadiska tržieb dominuje živočíšna výroba, konkrétne produkcia surového kravského mlieka. V minulosti bolo v regióne výkladnou skriňou poľnohospodárstva. Muselo byť, veď susedí s mestom, v ktorom začalo Slovenské národné povstanie.
Predchodcovia nastavili podnik na produkciu mlieka a vybudovali v tom čase moderné maštale. Práve toto dedičstvo minulosti ich najviac kvári. Maštale síce pred 15-timi rokmi rekonštruovali, ale ich stav nezohľadňuje súčasné požiadavky welfare, minimalizovanie pracovných úkonov s trendom automatizácie.
V starých maštaliach špičková úžitkovosť
Pred badínskymi družstevníkmi symbolicky dajme dole klobúk a pokloňme sa im. V starých nevyhovujúcich maštaliach s nízkymi stropmi, slabým vetraním a na hlbokej podstielke vyťažujú z plemena holštajn až 9 000 l mlieka.
Ak by mali nové moderné ustajňovacie priestory, pravdepodobne by dosiahli na úroveň slovenskej špičky s úžitkovosťou 11 000 l mlieka na dojnicu... Predseda podniku Ing. Mojmír Haško má v mysli predstavu o novej maštali, dojacích robotoch, automatizácii kŕmenia a odstraňovania exkrementov prepojených s bioplynovou stanicou.
Nie je rojko a sníva s otvorenými očami. Ak by sme jeho projekt okresali na maštaľ a dojareň, bavíme sa o investíciách v hodnote asi 1,5 mil. €. A to si bez pomoci štátu, resp. európskych peňazí nevedia predstaviť ani v podnikoch v bohatších štátoch.
Výhody družstiev
Napriek tomu, že Ing. Haškovi komunistický režim zatvoril starého otca ako veľkého roľníka – kulaka a odporcu vytvárania družstiev, len s lupou by ste na Slovensku hľadali väčšieho obhajcu družstevníctva, akým je práve Mojmír Haško. Hovorí, že drobní roľníci v Liptove, odkiaľ pochádza, by sa sami neskôr rozhodli pre združovanie.
Predsedu PD Badín poznáte aj ako činovníka v stavovskej organizácii poľnohospodárov v SPPK, v ktorej aktuálne zastáva funkciu člena predstavenstva a je aj podpredsedom RPPK pre Banskú Bystricu a Brezno.
Vyštudovaný zootechnik si považuje za svoju česť udržať produkciu mlieka v Badíne aj napriek nežičlivému obdobiu s nízkymi cenami a nedostatkom pracovníkov. „Nachádzame sa v podhorskej oblasti, v ktorej na rozdiel od produkčných, inú alternatívu ako ŽV nemáme,“ hovorí na margo nežičlivého obdobia s nízkymi výkupnými cenami pod výrobnými nákladmi.
Národné plemená oviec a kôz
Okolie Badína historicky patrí do oblasti chovu slovenského strakatého dobytka, ale boom prechodu na holštajnské plemeno v 90-tych rokoch presvedčil aj Badínčanov. Ing. Haško pri nástupe na predsednícky post pred 11-timi rokmi zostal verný tomuto plemenu a zvýšil stavy dojníc zo 180 na 220, čo je aj kapacita maštalí s ohľadom na welfare.
Chotár PD Badín sa rozprestiera od nadmorskej výšky 340 m až po 750 m. Vo vyššie položených častiach Kremnických vrchov v minulosti vybudované hnojovicové hospodárstvo využívajú pre chov oviec a kôz bez produkcie mlieka. Keď už v dobytku nie, tak aspoň „živé kosačky“ vybrali z našich národných plemien – zošľachtená valaška a hnedá krátkosrstá koza, ktoré spásajú pre techniku horšie prístupné TTP.
Ako s cukrovou repou pri Banskej Bystrici ukáže tento rok
Na 493 ha ornej pôdy pestujú krmoviny a komerčné plodiny. Na 96 ha to je ozimná repka, na 94 ha pšenica a na 55 ha triticale. „Na 23 ha tento rok zasejeme aj cukrovú repu,“ hovorí Ing. Haško. Ako vidieť aj na príklade repy, klíma mení aj osev plodín. Výkyvy počasia na veľké experimenty priestor nedávajú, ale stúpajúce úrody obilnín naznačujú trend. Napríklad triticale v rekordnom roku zožali 7 t z hektára.
V krmovinách na ornej pôde postupne prechádzajú z pestovania lucerny na ĎTM a na ozimnú raž do senáže. Po raži sejú ešte kukuricu na siláž a pre miagané zrno CCM. Pre vlastnú ŽV pestujú aj jačmeňa a ovos.
„Spoločným znakom našej ornej pôdy a TTP je veľká kamenitosť. Tvrdé andezitové kamene ničia pôdospracujúce náradie, lemeše musíme meniť počas jesenných orieb niekoľko razy,“ hovorí predseda podniku.
Agro Tatry ešte v službe
Aj keď majú chotár s menšími prepravnými vzdialenosťami, objemové krmoviny kladú veľké nároky. Slúžia im ešte staré Tatrovky, čo je zásluha predovšetkým ich zanietených pracovníkov. Počas návštevy jednu z nich práve generálkovali.
Za zmienku stojí nadstavba pre dopravu krmovín vyrobená z rozhadzovača RMA 10. Objem zväčšili vyššími bočnicami a ponechali podlahový dopravník, ktorým sa vyprázdňuje hmota. Výmenné nadstavby na univerzálnom podvozku ZDT Mega a veľkoobjemový voz Fliegl dopĺňajú flotilu odvozových prostriedkov.
Na záver reportáže citujme predsedu PD Badín Ing. Mojmíra Haška: „Patríme medzi 2 500 subjektov, ktoré držia náš štát z hľadiska potravinovej bezpečnosti nad vodou, zamestnávajú ľudí, platia za nich dane a odvody. Z každého eura, ktoré príde do podniku, do štátu vraciame 40 až 50 centov.“ Sú teda poľnohospodári paraziti na štátnom rozpočte, alebo nie, ako to má laická verejnosť zafixované v podvedomí?
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
Celý článok, s množstvom ďalších zaujímavých informácií, nájdete v časopise Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 2/2022 na s.12-13
Časopis Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve si môžete predplatiť tu.
