tatra banner A2

tatra banka agrofinancovanie

tatra banka agrofinancovanie

Utorok 04.oktobra 2022, meniny má František, zajtra Viera

Inflácia je najskloňovanejšou témou v ekonomike už niekoľko mesiacov. Spolu s rastúcimi cenami sa objavujú rôzne teórie, kto alebo čo za rastúce ceny môže. Medzi nimi často chýbajú fakty a navrhujú sa riešenia, ktoré problém ešte prehlbujú.

Na úvod krátky exkurz do minulosti. Reálne ceny potravín vďaka rastúcej produktivite práce a tým pádom aj rastúcim mzdám klesajú. Znamená to, že ľudia si za svoju mzdu môžu kúpiť viac. Svedčí o tom aj klesajúci podiel hladujúcich a rast počtu ľudí s nadváhou alebo obezitou.

Reálny pokles cien neznamená, že ceny potravín nemôžu výraznejšie kolísať. Poľnohospodárstvo je špecifické svojou náchylnosťou na živly a choroby. V roku 2021 napríklad došlo k výnimočným mrazom v Brazílii. Keďže z tejto krajiny pochádza až tretina globálnej produkcie kávy, prejavilo sa to aj vo svetových cenách. S chorobami najmä v živočíšnej výrobe máme aj v Európe skúsenosti. BSE, slintačka a krívačka, vtáčia chrípka a najnovšie africký mor ošípaných zredukoval množstvo chovov, čo sa odrazilo aj na vyššej cene mäsa. Podobne to bolo aj v prípade kontaminácie slepačích vajec fipronilom, ktorá sa objavila v roku 2017 v Holandsku. Nedostatku a rastúcim cenám vajec sa vtedy nevyhlo ani Slovensko a nezabránil tomu ani fakt, že bolo v produkcii sebestačné.
Zmeny cien závisia aj od toho, či sú potraviny skladovateľné. V potravinárstve sú ľahko skladovateľné potraviny menej náchylné na cenové výkyvy. Napríklad pšenicu či kukuricu je možné pomerne lacno a bezpečne skladovať bez výrazných strát na kvalite. Ak ich cena klesá, obchodníci si môžu robiť zásoby a keď ich cena opäť vzrastie, ponúknu ju na trhu. Takto sa vytvára tlak na opätovné klesanie cien. Naopak, pri mäse či mliečnych výrobkoch je situácia zložitejšia, náklady na skladovanie sú vyššie, keďže je potrebný kapitál ako chladiace či mraziace boxy. Preto je v prípade nedostatku ponuka menej flexibilná a ceny výraznejšie kolíšu.
Ceny ovplyvňuje aj tzv. elasticita dopytu. To je spôsob, akým reagujú spotrebitelia na zmeny v cene. Keď napríklad vzrastie cena mäsa, časť spotrebiteľov okamžite zareaguje a kúpi ho menej alebo vôbec. Keď klesne dopyt, klesne tlak na zvyšovanie cien. Hlavne ľudia s nižšími príjmami tvoria akúsi nárazníkovú zónu, ktorej správanie ovplyvňuje cenový vývoj. Bohatší spotrebitelia zas majú nižšiu alebo nulovú elasticitu, keďže ani výraznejšie zmeny v cene ich neodradia od kúpy. Keďže svet bohatne, pribúda ľudí, ktorí na zmeny reagujú neskôr, čím môžu byť cenové výkyvy niektorých potravín v budúcnosti prudšie.
Mrazy v Brazílii či africký mor ošípaných zredukovali ponuku, ale tieto udalosti nevysvetľujú, prečo v poslednej dobe rapídne vzrástli ceny všetkých komodít. Napríklad svetová produkcia obilnín neklesla, naopak, vzrástla a zaznamenala v roku 2021 rekordné maximum, no jej ceny aj tak rástli.
Globálne ceny potravín odrážajú situáciu v celej ekonomike. Expanzívna politika centrálnych bánk v posledných rokoch nepoľavila ani v čase pandémie, keď sa zatvárali podniky, produkcia klesla a nebol dôvod stimulovať dopyt. Uvoľnená menová politika umožnila vládam prispieť aktívnou fiškálnou politikou – dotovaním cez kurzarbeit či novými sociálnymi balíčkami. Záplava peňazí tak so sebou priniesla vlny vyšších cien. Tie isté vlády teraz zvažujú, ako bojovať proti rastúcim cenám.
Reakcie na infláciu môžu byť lepšie a horšie. Horšou populistickou cestou sa vydalo napr. Maďarsko, ktoré od 1. februára zaviedlo cenový strop na mlieko, mäso a iné potraviny. Obchody tak budú musieť predávať vybrané tovary až do 1. mája za ceny z 15. októbra, čo povedie k nedostatku. Len ťažko si možno totiž  predstaviť, že poľnohospodári, ktorí museli čeliť výraznému nárastu nákladov, ich nebudú môcť pretaviť do koncových cien svojich výrobkov. V Poľsku prišli s nulovou DPH na potraviny, o jej znížení sa diskutuje aj na Slovensku. V poľnohospodárstve sa názory na tento nápad líšia, niektoré skupiny diskusiu  využili na lobovanie o ďalšie podpory.
Situácia bude ťažká, no nezodpovedná rozpočtová politika je súčasťou problému rastúcich cien. Ďalšie navyšovanie výdavkov môže infláciu ešte posilniť. Ani znižovanie DPH na potraviny nie je bezbolestné riešenie a štát príde o niekoľko stoviek miliónov eur. V kontexte bolestivých riešení ide ale o najlepšie možné.

Monika Budzák, INESS

Monika Budzák, INESS

Graf: Porovnanie rastu miezd v priemysle v USA s cenami mäsa, mliečnych výrobkov, vajec a múky medzi rokmi 1901 až 2003

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov