BASF Butisan

BASF Butisan

Basf butisan

Streda 10.augusta 2022, meniny má Vavrinec, zajtra Zuzana

Nakoľko sa v ostatnom období objavili aj niektoré „nové“ resp. nepoznané choroby kukurice, je užitočné ich pestovateľom pripomenúť. Tento článok je zameraný na stonkové a klasové choroby kukurice. Na kukurici sa vyskytuje aj viacero dôležitých a ekonomicky významných listových chorôb, ktoré sú však nad rámec zamerania tohto článku.

Pyrenochaeta terrestris  

Oficiálny Slovenský názov tejto choroby neexistuje, najvhodnejší sa zdá byť priamy preklad z angličtiny – Červená hniloba koreňov kukurice (Red Root Rot). Pre širokú pestovateľskú verejnosť je táto choroba neznáma, vyskytuje sa ojedinelo v zeleninárskych osevných postupoch. Tam však jej škodlivosť môže dosiahnuť extrémne rozmery, ako napr. v roku 2015 na južnom Slovensku. Huba (pôvodca ochorenia) je v staršej literatúre skôr známa pod menami konídiového štádia - Phoma terrestris, resp. Setophoma terrestris.

Vo svete je huba známejšia skôr ako pôvodca ružovej hniloby cibule. Ide o patogéna, ktorý je súčasťou pôdnej mikroflóry a teda aj infekcie vznikajú z pôdy. Škodlivosť choroby na kukurici sa napr. v USA pohybuje obvykle na úrovni 15-20%. Okruh hostiteľských rastlín zahŕňa desiatky rodov, vrátane obilnín, zeleniny, strukovín, kukurice, tráv ai..

Symptómy na kukurici bývajú pozorované väčšinou až v pokročilom štádiu choroby, v druhej polovici vegetácie, najčastejšie v období tvorby zrna. Napadnuté rastliny začnú vädnúť a veľmi rýchlo usychajú. Dochádza k lámavosti stebla a rastlina sa dá ľahko nielen zlomiť, ale aj vytrhnúť z pôdy spolu s časťou uschnutého koreňového systému. Najtypickejšia je nápadná pigmentácia napadnutých koreňov. Môžu byť ružové až hlboko karmínovo červené, v závislosti od hostiteľa, podmienok a kmeňa patogéna.

Na začiatku rozvoja infekcie obvykle prevládajú ružové odtiene farieb a s postupom choroby pletivá tmavnú. Napadnutie z podzemných častí postupuje aj na nižšie položené internódiá (najmä prvé tri) a postupne dochádza k nekróze pletív, k redukcii tvorby a biomasy koreňov a tým aj k redukcii rastu celých rastlín a samotnej úrody. Na napadnutých pigmentovaných častiach rastlín, najmä na koreňoch, sa časom tvoria malé tmavé až čierne útvary – pyknidy patogéna. Foliárne symptómy na kukurici zahŕňajú sivo-zelené dekolorácie internódií stebla, listy rýchlo vädnú a usychajú. Po objavení vädnutia listov dochádza k totálnemu odumretiu celej rastliny veľmi rýchlo, do 5-7 dní.

Červená hniloba koreňov kukurice je „neskorou“ chorobou druhej polovice sezóny, preto spôsobuje predčasné a núdzové dozrievanie porastu. Vplyvom straty mechanickej pevnosti sú rastliny vysoko náchylné na lámanie stebla a poliehanie porastu, ktoré je veľmi frekventované. Koreňový systém napadnutých rastlín je slabo vyvinutý a predčasne usychá. Škody spôsobené chorobu stúpajú najmä v suchých rokoch, kedy napadnutý koreňový systém nestíha rastlinu dostatočne zásobovať vodou, v dôsledku čoho odumiera rýchlejšie ako v rokoch bez vlahového stresu.

Patogén prezimuje vo forme mikrosklerócií v pôde, kde môže prežívať aj niekoľko rokov. Infekčnými štruktúrami sú skleróciá a pyknospóry. Na hyfálnu infekciu pletív hostiteľa huba vyžaduje pomerne vysoké teploty (optimum leží v rozmedzí 25-28°C), kvôli čomu škodí najmä v letných mesiacoch. Napadnutie pletív je podporované súčasnými infekciami inými hubami, najmä z rodu Fusarium a Pythium. Pýtiá obvykle korene napadnú ako prvé, spôsobia ich oslabenie a následne pokračuje agresívnejšia invázia pletív hýfami Phoma terrestris.

Možnosti ochrany

Z hľadiska všeobecnej prevencie je dôležitý osevný postup, najmä treba obmedziť vzájomné striedanie cibule a kukurice. Ideálne je min. 5 ročný odstup týchto plodín, čo už zabezpečuje významné zníženie hladiny infekcií. Niektoré práce uvádzajú ako nevhodné medziplodiny aj obilniny, ktoré infekčný potenciál môžu zvyšovať. Veľmi vhodnou medziplodinou je podľa viacerých zdrojov sója.

Ďalej je dôležitá harmonická výživa a správna agrotechnika, ktorá však dokáže infekcie iba čiastočne obmedziť. Bolo dokázané, že prehustený porast, veľmi intenzívna výživa s intenzívnymi závlahami podstatne zvyšujú napadnutie rastlín a škodlivosť choroby, preto na rizikových plochách môže byť prílišná intenzifikácia skôr kontraproduktívna.

Najúčinnejšou ochranou v súčasnosti stále ostáva pestovanie odolných odrôd kukurice.

 

prof. Ing. Kamil Hudec, PhD.

Katedra ochrany rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Snímka: autor článku

Celý článok, vrátane podrobnejších fotografií, nájdete v AGROMAGAZÍNe 12/2021 na s. 30–32.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov