8. ročník diskusného fóra pod taktovkou organizátora VÚB banky priniesol živú debatu o súčasných problémoch a výzvach slovenského poľnohospodárstva.
Zelené stratégie znížia výkonnosť agrosektora
Po ročnej prestávke VÚB banka v spolupráci so SME Fórum koncom novembra opäť zorganizovali zaujímavé fórum, na ktorom diskutovali poprední lídri slovenského agrosektora. Pozvanie moderátora Ivana Haluzu do diskusie prijali minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, riaditeľ odboru pre malé a stredné podniky VÚB Dušan Srnec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jozef Kiss a predseda predstavenstva PD v Sokolciach Peter Lelkes.
Debatu započal minister S. Vlčan, ktorý reagoval na otázku či aktuálny Strategický plán novej SPP má ambíciu konečne nastoliť trend pre zvyšovanie výkonnosti slovenského poľnohospodárstva alebo skôr prinesie hlavne benefity pre ochranu životného prostredia. Minister skonštatoval, že nový Strategický plán je koncipovaný tak, aby podporil viac aktívnych farmárov, ktorí sa budú venovať živočíšnej výrobe či špeciálnej rastlinnej výrobe ako aj do výrobe produktov s pridanou hodnotou, ktoré dnes chýbajú na pultoch slovenských obchodov.
Líder MPRV SR pritom prízvukoval, že je potrebné sa sústrediť aj na podporu spracovania produkcie. Tu sa chce rezort sústrediť na poskytovanie podpory komplexných a ekonomicky zmysluplných projektov. Chýbať nemá ani podpora inovácií.
„Až 25 % rozpočtu 1. piliera má ísť na ekoschémy. Tu sme sa rozhodli, že pôjdeme na celofarmový prístup“, povedal na margo novinky nadchádzajúcej SPP sústreďujúcej sa na oblasť klímy a ochrany životného prostredia S. Vlčan. Upozornil, že vedecké štúdie poukazujú na to, že plánované zelené stratégie podporované novou SPP povedú k poklesu výkonnosti agropotravinárstva v EÚ oproti súčasnosti o 10 až 15 %. „Pre EÚ, ktorá je najväčším vývozcom potravín na svete by takýto avizovaný pokles nemal z pohľadu potravinovej sebestačnosti byť problémom, ale pre Slovensko, kde odvetvie generuje menej pridanej hodnoty, to problém byť môže“, upozornil minister.
Nová SPP by sa pritom mala pokúsiť o to, aby sa Slovensko začalo viac venovať tvorbe produktov s pridanou hodnotou. Predseda SPPK Emil Macho zareagoval, že by bolo naivné si myslieť, že len samotná SPP by mala byť politikou, ktorá dokáže v najbližších 5 rokoch docieliť na Slovensku sebestačnosť vo výrobe potravín. Ako dodal, naplnenie tohto cieľa závisí prioritne na nastavení národnej politiky. Čomu však podľa slov šéfa SPPK nová SPP pomôcť môže, je zníženie investičného dlhu, ktorý sa v slovenskom agropotravinárskom odvetví naakumuloval za ostatné roky do astronomických výšok.
E. Macho tiež verí, že podpory môžu pomôcť zastabilizovať príjmy farmárov, aj keď upozornil, že v novom programovacom období slovenskí farmári získajú v rámci základnej platby a zelenej platby podľa aktuálnych nápočtov v priemere o 45 EUR/ha menej v porovnaní s obdobím 2014-2020 (platba SAPS a greening v období 2014-2020 sa hýbala v okolí 200 EUR/ha, po novom od 2023 by tzv. BISS platba a priemerná platba na ekoschémy mali kumulatívne dosiahnuť okolo 155 EUR/ha).
Opatrný v otázke budúcich dopadov „ekologizácie podpôr“ na odvetvie je i Peter Lelkes. „Nastavenie novej SPP má nábeh na to, aby podporilo odvetvie. Je tu otázka ekologizácie a my si budeme musieť veľmi zodpovedne prepočítať, čo to pre agropodniky bude znamenať. Samozrejme, my poľnohospodári chceme skvalitniť životné prostredie, napokon žiadne iné odvetvie hospodárstva neprodukuje toľko kyslíka ako to naše“, skonštatoval P. Lelkes.
David Karkulín
Celý článok nájdete v decembrovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.14-15
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Panelisti 8. ročníka podujatia VÚB banky. Zľava: M. Hubinský, moderátor I. Haluza, S. Vlčan, D. Srnec, E. Macho, J. Karahuta, J. Kiss a P. Lelkes.
Snímka: VÚB
