Chov ošípaných na Slovensku prechádza v ostatnom období turbulentným vývojom, charakterizovaným poklesom ich nákupných cien, znižovaním počtu jatočne usmrtených zvierat a nízkou mierou sebestačnosti v tejto tradičnej komodite živočíšnej výroby.
V našom príspevku sme analyzovali trendy vývoja na slovenských bitúnkoch v období rokov 2015-2019. Pre porovnanie obdobia posledných 5 rokov si pomôžeme informáciami zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že sa v roku 2015 chovalo celkovo 633 116 ošípaných (z toho 38 122 prasníc), v roku 2019 to bolo 589 228 (z toho 37 713). Aj keď tieto čísla poukazujú na pokles počtu chovaných ošípaných, zmeny nastali aj vo vlastníctve a následnej zmene manažmentu a genotypu chovaných zvierat. Tieto zmeny sa, samozrejme, odzrkadlili na skladbe ošípaných, ktoré boli v období 2015-2019 dodávané na bitúnky. V rámci úlohy NPPC-VÚŽV Nitra, ktorá bola zameraná na zhodnotenie kvality a zatriedenia jatočných tiel ošípaných na Slovensku a ktorej časť výsledkov sme už publikovali v minuloročnom októbrovom vydaní Slovenského CHOVu (s.32-34), sme sa tiež zamerali na zhodnotenie dodávateľov jatočných ošípaných. Táto štúdia zachytila 59-78 % jatočne usmrtených ošípaných na 6 najväčších slovenských bitúnkoch.
Pôvod ošípaných
Okrem krížencov pochádzajúcich z domácich chovov sa na bitúnkoch spracúvali predovšetkým zvieratá z chovov, ktoré využívajú krížence z medzinárodných šľachtiteľských programov, ale aj zvieratá pochádzajúce zo zahraničia. Podľa dostupných informácií sme zvieratá rozdelili do skupín podľa krajiny pôvodu dodávateľa alebo šľachtiteľského programu. Boli identifikované ošípané pochádzajúce od dodávateľov z Českej republiky (CZ), Maďarska (HU) a Poľska (PL). Na druhej strane sa na Slovensku okrem domácich krížencov (SK) chovali krížence pochádzajúce z medzinárodných šľachtiteľských programov z Dánska (DK), Holandska (NL) a Veľkej Británie (UK). Poslednú skupinu (XX) predstavovali predovšetkým malé chovy, ktorých ošípaným nebolo možné určiť genotyp, predpokladáme však, že ide prevažne o chovy s domácimi krížencami.
Z tabuľky č.1 možno vyčítať zrejmý fakt, že prevažnú väčšinu jatočných ošípaných na Slovensku v sledovanom období predstavovali krížence dánskeho šľachtiteľského programu. Ich počet sa v priebehu sledovaného obdobia takmer zdvojnásobil. Druhou najväčšou skupinou v posledných 5 rokoch boli jatočné ošípané zo susednej Českej republiky, ktorých počet sa v sledovanom období tiež takmer zdvojnásobil. Nasledovali slovenské krížence (SK, vrátane XX), ktorých počet sa, žiaľ, znížil o polovicu, ošípané z Maďarska a Poľska. V prípade ošípaných od poľských dodávateľov sa počet dodaných zvierat zvýšil viac než štvornásobne.
Jatočné telá z chovov DK, CZ a PL dosahovali najlepšie zatriedenie v rámci SEUROP klasifikácie, ktorej uplatňovanie je v členských štátoch EÚ povinné pre zabezpečenie spravodlivého speňaženia jatočných tiel ošípaných. Vo všetkých troch skupinách bolo viac než 97 % jatočných tiel zatriedených do dvoch najvyšších kvalitatívnych tried (tabuľka č.2). Zatiaľ, čo v prípade CZ a PL chovov bol podiel tiel v najvyššej S triede na úrovni 73 %, v prípade jatočných tiel z DK chovov bolo až 89 % tiel zatriedených v tejto triede. Nakoľko nebolo možné zistiť presnejší pôvod jatočných tiel pochádzajúcich z CZ a PL chovov, nie je vylúčené, že aj tieto pochádzajú z niektorého z medzinárodných šľachtiteľských programov. Podiel jatočných tiel pochádzajúcich z chovov s inými šľachtiteľských programami(NL, UK) podobne presahoval 95 %. V prípade SK chovov bolo do dvoch najvyšších tried zatriedených 85 % jatočných tiel a tento podiel sa výrazne nezmenil ani v prípade, že sme do SK skupiny zarátali XX chovy. Tieto čísla potvrdzujú fakt, že medzinárodné šľachtiteľské programy sú orientované na produkciu jatočných tiel s vysokým podielom chudej svaloviny, a preto sú ich krížence uprednostňované chovateľmi.
Veľkí vs. malí
V našej štúdii sme rozdelili subjekty na základe počtu dodaných ošípaných za sledované obdobie 5 rokov. Z tabuľky č.3 sa dá vyčítať zrejmý fakt, že napriek malému počtu veľkých podnikov (93) práve oni zodpovedali za 89,6 % dodávaných ošípaných. V prípade podnikov so slovenskými krížencami bolo identifikovaných 10 veľkých a 4 malé podniky. V prípade započítania XX podnikov sa počet malých zvýšil o 219 podnikov a počet veľkých o 6 podnikov.
Údaje tiež naznačujú, že slovenské bitúnky nevyužívajú len malí chovatelia/dodávatelia zo zahraničia na základe krátkodobých dodávok, ale aj veľkí, ktorí dodávajú na pravidelnej báze. Údaje v tabuľke č.5 ukazujú, že z celkového počtu 500 malých podnikov, len 39 dodalo zvieratá v dvoch po sebe idúcich rokoch 2018-2019. Ešte nižšie počty možno sledovať, ak porovnávame viac po sebe idúcich rokov. Na druhej strane sú veľké podniky, z ktorých viac ako tretina dodávala každoročne za posledných 5 rokov a viac než polovica z nich každoročne za posledné 4 roky. Je potešujúce, že z 10 SK podnikov (11 vrátane XX) až 8 dodávalo s každoročnou pravidelnosťou.
Ing. Ján Tomka, PhD.1, Ing. Peter Demo, PhD.1, Ing. Martina Gondeková, PhD.1, Ing. Zuzana Salagová2
1NPPC–VÚŽV Nitra
2MPRV SR, Bratislava
Ilustračné snímky: Marián Dukes
Celý článok nájdete v októbrovom Slovenskom CHOVe na s.32-33
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
