Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Sobota 27.júla 2024, meniny má Božena, zajtra Krištof

V rozhovore do septembrového AGROMAGAZÍNu sme vyspovedali víťazku Ceny Farmárskej revue v súťaži Môj život na gazdovstve Karolínu Vojtkovú a celkového víťaza Emila Lipu. Keďže sme sa rozhodli publikovať rozhovor v plnom rozsahu, rozdelili sme ho na dve časti. Najprv vám priblížime odpovede Karolíny Vojtkovej na naše otázky.

V prvom rade nám dovoľte vám zagratulovať k zisku ocenení v súťaži Môj život na vidieku. Emil bral celkové víťazstvo za najväčší počet vzhliadnutí svojho videa a Karolína - Vaše video získalo cenu renomovanej agrárnej relácie Farmárska revue. Mohli by ste sa nám v stručnosti predstaviť a rovnako tak i rodinné gazdovstvo, na ktorom pôsobíte?

Volám sa Karolína, mám 19 rokov a práve nastupujem na SPU v Nitre odbor Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Žijem na stredne veľkej rodinnej farme na Gemeri, spolu s rodičmi a dvoma sestrami obhospodarujeme približne 70 ha pôdy. Zameriavame sa najmä na živočíšnu výrobu, a to chov hovädzieho dobytka, ale naša farma je veľmi rozmanitá, a tak chováme aj kone, ovce, králiky, hydinu, včely, ryby, psov... Venujeme sa aj rastlinnej výrobe, a to najmä pestovaniu rozličnej zeleniny a ovocia. Cieľom nášho gazdovania je vytvoriť si dostatok kvalitných potravín, ktorých zloženie a pôvod poznáme. Naše zvieratá žijú takmer voľne a v prirodzených podmienkach a spolu, preto môžeme pozorovať vzťahy medzi jednotlivcami ale i rôznymi druhmi. Welfare zvierat je našou prioritou, a preto k nim pristupujeme ako k živým bytostiam a nie továrňou na potraviny.

Máte nejaký farmársky vzor – osobu, ktorá Vás motivuje, edukuje, ktorá Vás vtiahla do odvetvia. Niekoho, o kom by ste povedali, že takto má vyzerať pravý poľnohospodár?

Áno mám, sú ním moji rodičia, ktorí vo mne vypestovali lásku, úctu a rešpekt k poľnohospodárstvu. Inšpirujú ma a motivujú ma k tomu, aby som sa zlepšovala a raz o sebe mohla hovoriť ako o úspešnej farmárke lebo byť gazdom je ťažká úloha a byť dobrým gazdom ešte ťažšia. Pretože pravý poľnohospodár musí milovať to, čo robí. Využívať zdravý sedliacky rozum, byť meteorológom, zootechnikom, opravárom, traktoristom, technikom, účtovníkom, administratívnym pracovníkom. Musí poznať svoje zvieratá a svoje možnosti, mať nadhľad, prichádzať s novými nápadmi, aplikovať nové postupy a hlavne sa nesmie báť riskovať. A tým moji rodičia rozhodne sú.

Ako vyzerá Váš typický deň na farme?

Náš deň je rámcovaný ranným a večerným dojením a kŕmením. Náš program medzi tým je každý deň úplne odlišný a nepredvídateľný. Po rannom dojení prebehne krátka porada, pri ktorej si dohodneme plán na konkrétny deň v závislosti podľa počasia a dôležitosti práce. Preto sú naše dni veľmi pestré, popretkávané rôznymi prekážkami, ktoré zvládame aj vďaka humoru a skvelému kolektívu, ktorým s rodinou sme.

Ktorá z činností na farme je Vašou najobľúbenejšou? Prečo?

Život na farme je veľmi rozmanitý, a preto je pre mňa ťažké si vybrať to naj. Veľmi rada trávim svoj voľný čas v zeleninovej záhrade. Zbožňujem kontakt s pôdou, jej sila a potenciál je až neuveriteľný. Taktiež aj pozorovanie a bytie akousi externou súčasťou včelej rodiny je pre mňa veľkým potešením vnášajúcim mi do života spomalenie, stíšenie a vďačnosť.

Karolína, na farme chováte množstvo rôznych druhov hospodárskych zvierat. Ktorý z chovov prináša farme najväčšiu pridanú hodnotu? Aké benefity prináša bohatá diverzifikácia výroby?

Z ekonomického hľadiska to je jednoznačne chov hovädzieho dobytka, z hľadiska emotívneho je to pre mňa určite chov včiel.

Rozmanité zastúpenie druhov ako zo živočíšnej, tak aj z rastlinnej ríše má pre nás veľký význam, pretože takéto gazdovanie je dlhodobo udržateľné a napodobňuje prirodzené vzťahy a ekosystémy nachádzajúce sa aj voľne v prírode. Ide o komplexne prepojený celok, ktorý môže fungovať iba ak je dodržaná jeho rovnováha, preto sa nemôžme zamerať iba na jednostrannú výrobu. Zameriavame sa na kvalitu a rozmanitosť miesto kvantity jedného druhu. A tak každé zviera a každá nami pestovaná rastlina má svoj nenahraditeľný význam. Vďaka tejto permakultúrnej idei vieme byť ako domácnosť takmer potravinovo nezávislá. Získané komodity spracúvame a využívame v rámci farmy, takže z prírody nie len berieme ale aj do nej aj vraciame.  

O ktorý produkt farmy je na miestnom trhu najväčší záujem?

Cieľom našej farmy je vytvoriť si kvalitné potraviny, a tak spracovávame získané mlieko, mäso, vajcia, zeleninu aj ovocie. Vyrábame syr, tvaroh, maslo, kefír, klobásy, džemy, rôzne zaváraniny, mrazenú zeleninu... Najväčší záujem je o hovädzie mäso a mliečne výrobky, a však kvôli aktuálne platným pravidlám na predaj kvalitných slovenských lokálnych potravín je ich predaj pre menšie farmy takmer nemožný, preto spomínané produkty vyrábame iba v malom množstve pre vlastnú spotrebu.

Mladí ľudia prekypujú inovatívnosťou. Spomeniete si na nejaký nápad, ktorý vznikol vo Vašej hlave a ktorý sa podarilo úspešne aplikovať aj do praxe fungovania rodinného podniku?

Určite áno, a však išlo skôr o menšie jednorazové zlepšenia vychádzajúce z danej situácie na farme. Vďaka pandémii, ktorú sme všetci strávili na farme sa moja činnosť zintenzívnila a mohla som aplikovať mnoho nápadov, najmä pri pestovaní zeleniny, pričom sa snažím postupovať podľa pravidiel permakultúry.

Aké sú Vaše predstavy o svojej pôsobnosti v poľnohospodárstve po ukončení štúdia? Máte nejaký sen spojený s poľnohospodárstvom, ktorý by ste chceli uskutočniť?

V budúcnosti by som chcela mať vlastnú farmu a záhradu v permakultúrnom dizajne a hospodáriť udržateľne a späto s prírodou. Chcela by som vytvoriť priestor pre vzdelávanie širokej verejnosti o kvalite potravín a dôležitosti ich pôvodu. Pretože my, farmári, môžeme vyrábať akokoľvek kvalitné produkty pokiaľ o nich nie je na trhu dostatočný záujem. Potravinová sebestačnosť krajiny neleží len na pleciach slovenských farmárov, ale najmä na pleciach ľudí na Slovensku, ktorí svojím nákupom často podporujú zahraničné farmy namiesto lokálnych gazdov, ktorí to robia s láskou, radosťou a pokorou.


Za rozhovor poďakoval D. Karkulín

Snímky: M. Dukes

Rozhovor bol publikovaný v septembrovom vydaní AGROMGAZÍNu na s.20-22

Časopis AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov