Pod článkom z minulého piatka, ktorého nosnou témou bola požiadavka na sprísnenie legislatívy v boji proti nepoctivým obchodníkom sa rozvinula debata, ktorej účastníci sa venovali aj otázke možných trestov pre takýchto „podnikavcov“. Dovoľte, aby som do nej prispel svojou troškou aj ja.
V stredoveku sa s ľuďmi nikto nemaznal. Najmä, ak išlo o ľudí s nešľachtickým statusom. Tresty pre nich boli nielen prísnejšie a ich svedectvo pred súdom nemalo v podstate žiadnu hodnotu. Práva spotrebiteľov síce neboli garantované tak ako v súčasnosti (v zmysle možnej reklamácie chybného tovaru), vtedajšie predpisy však mysleli na ochranu pred nepoctivými obchodníkmi. Viac-menej jedinou možnosťou priamej reklamácie chyby predaného „tovaru“ bol prípad, keď sa pri koňovi do 3 dní prejavila dýchavičnosť či preťaženia. Existovala aj možnosť vrátenia peňazí pri predaji domu, keď sa ukázalo, že predávajúca strana nemá právo nehnuteľnosť predať.
Veľké slovo a právomoci mali v tomto smere príslušné cechy (približne od 14. storočia). Aj preto mohli počas trhov tzv. odborní majstri kontrolovať kvalitu a poctivosť predajcov. Tovar, ktorý nevyhovoval regulám mohli zhabať. Problémom bola tiež kontrola dodržiavania množstva predaného tovaru, keďže v tom čase ešte nebol jednotná sústava mier a váh. Pre tých, ktorí si chceli overiť poctivosť obchodníka boli v čase konania trhov boli voľne k dispozícii mestské váh a napr. v Prahe boli v krčmách k dispozícii hrnček s ryskou, ktorá vyznačovala objem 0,48 l. V čase veľkých epidémií s hroziacim nedostatkom pracovných síl boli zákazníci chránení pred neúmerným zvyšovaním cien zvláštnymi cenovými sadzobníkmi. Remeselníci mali zakázané tajne sa dohadovať na cenách.
Prísnej kontrole boli podrobované aj potraviny a ich producenti (najmä pekári a mäsiari). Kontrolovala sa múka, miera a hmotnosť predávaného chleba (2- až 3-krát týždenne). Pri mäse sa okrem hmotnosti kontrolovala aj jeho zdravotná bezchybnosť. Chlieb a mäso, ktoré neprešli previerkou boli rozdané chudobným. Skúmala sa aj kvalita iných výrobkov – napr. sladu, kožuchov (nesmeli sa zhotovovať z mŕtvych zvierat). Kontrolovala sa aj poctivosť zlatníkov- tí nesmeli predávať namiesto zlata pozlátené kovy.
K ďalším častým prečinom voči dobrým mravom patrilo napr. falšovanie masla olejom, „riedenie“ soli vápnom, drveného čierneho korenia chlebovou kôrkou či farbenie uhnutých lososov krvou iných rýb.
Nepoctiví obchodníci museli počítať s tvrdými trestami. Pri kontrole na trhoch asistoval konšelom nielen pisár, ale aj mestskí strážnici a richtár. Posledný menovaný mal právo zatýkať. Ak sa pri tom niekto bránil, mohol byť kratší o hlavu alebo o ruku. Lepšie bolo, ak podozrivý obchodník spolupracoval: Nepoctivý miery a váha mu zhabali a zakopali pod miestnou šibenicou. Obchodníka – podvodníka ponoril pražský kat v železnom koši do Vltavy bez ohľadu na ročné obdobie. Usvedčený vinník dostal aj finančnú pokutu.
P.S.: Tešiť sa z výdobytkov modernej doby sa môžu nielen obchodníci, ale aj politici. Za ohováranie mohol byť udelený aj trest ťažkého vezenia (až do 6 rokov) a v prípade vážnej urážky na cti zvykol vyrezať jazyk. Nevera sa trestala tiež veľmi prísne (najmä v prípade zosobášených párov). Hoci v tomto prípade väčšinou dopadla horšie neverná žena ako muž (šľachtici mohli bez súdu zabiť oboch hriešnikov). Minimálnym trestom bolo umiestnenie hriešnice na pranier. Muži boli väčšinou trestaní za „hriech“ s vydatou ženou, resp. ak znásilnil pannu či vdovu. Tí neurodzení mohli v prípade usvedčenia prísť aj o život.
Marián Dukes, AGROBIZNIS
