K napísaniu tohto textu ma inšpirovali tri príbehy. Dva cudzie a jeden vlastný.
Začnem tým mojím. Zažil som ho na gazdovskom dvore, kde som si chcel kúpiť kohúta na nedeľnú polievku. Narazil som hneď dvakrát. Keďže boli čerstvé chladené kohúty vypredané, musel som siahnuť po mrazených. To mi až tak nevadilo, predavačka sa ma opýtala s malou dušičkou či mi nebude vadiť, že sú drahšie ako chladené.
Vysvetlila to tým, že znížená sadzba DPH sa nevzťahuje na mrazené potraviny. Povedal som si, že spravím radosť rodine a zaplatím pár centov navyše. Chcel som dopriať rodine niečo iné ako bežnú nedeľnú slepačiu polievku. Nechápem, prečo nemôže byť zvýhodnená sadzba aj na mrazené potraviny od farmára.
Proces mrazenia má predlžiť trvanlivosť tovaru v prípade, že nie je možne predať ho v čerstvom stave.
Príbeh druhý: Na jednej strane poľnohospodárske družstvo a na druhej strane priekupník, tváriaci sa ako poctivý obchodník. Predáva tovar nejasného pôvodu bez pokladničného bloku, takže ho môže ponúknuť konečnému zákazníkovi bez DPH. Jeho cena je logicky nižšia ako v prípade subjektu, ktorý podniká výlučne oficiálnou cestou.
Tretí príbeh: Špičkový chovateľ mäsového dobytka, ktorý má vlastný bitúnok i rozrábkareň. Svoju produkciu dokáže predať aj napriek skutočnosti, ktorú sme spomínali v druhom príbehu. Myslí však aj na svojich kolegov na začiatku a konci produkčného reťazca, ale aj na zákazníkov a navrhuje, aby 10 % sadzba DPH bola určená aj pre sektor HORECA. Pre rozvoj prvovýroby je však podľa neho ideálne, ak by bola sadzba DPH pre predaj „z dvora“ nulová.
Tieto riadky píšem v čase, keď sa „verejne“ pošuškáva o návrhu na zvýšenie viacerých daní, vrátane DPH. A to nie je vôbec férové. Voči nikomu. Tí, ktorí šíria blbú náladu by mali hľadať chýbajúce financie inde (alebo menej míňať).
Marian Dukes
Snímky: Ján Huba
