Aktuálne iniciatívy Bruselu stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 podnecujú k zavádzaniu nových zelenších stratégií aj odvetvie poľnohospodárstva.
Pozadu pritom nechce zostať ani jeden z najväčších mliekarenských konglomerátov na svete, ktorým je spoločnosť Arla Foods združujúca 10 000 fariem s chovom dojníc po celej Európe. Prevádzka týchto fariem je pritom zodpovedná za tvorbu približne 85 % všetkých emisií mliekarne Arla, pričom ide predovšetkým o tvorbu metánu a oxidu dusného, ktoré patria k ešte agresívnejším skleníkovým plynom než tradične médiami citovaný oxid uhličitý.
Aj preto Arla v roku 2019 spustila vo Švédsku projekt na spracovanie maštaľného hnoja z chovov dojníc na vyčistený biometán, ktorý je následne využívaný ako zdroj paliva pre mliekarenské cisterny dennodenne zvážajúce mlieko z fariem do mliekarní. Veľký potenciál v tejto oblasti však má aj Veľká Británia, kde putuje do mliekarní Arla mlieko z celkovo 2 500 fariem. I preto nie je veľkým prekvapením, že najnovšie koncom roka 2020 sa vyššie spomínaný švédsky pilotný projekt rozšíril aj na sever od prieplavu La Manche. Vo Veľkej Británii sú aktuálne do projektu zapojené dve farmy s celkovým počtom 500 dojníc, ktoré zabezpečujú maštaľný hnoj na výrobu biopaliva pre 2 mliekarenské cisterny Arla.
Dojnice v rámci pilotného projektu vyprodukujú týždenne 190 ton maštaľného hnoja, ktorý putuje do reaktorov bioplynových staníc s cieľom vyprodukovať bioplyn. Ten je následne upravený, resp. vyčistený na tzv. biometán, ktorý je možné využiť pre pohon dopravných prostriedkov. V rámci trojmesačného projektu sa počíta s tým, že dve cisterny vo Veľkej Británii budú potrebovať na očakávanú kombinovanú prejdenú vzdialenosť 90 000 km celkovo 27 000 kg biometánu.
Výskumy pritom ukazujú, že prechod na spaľovanie biometánu v doprave z tradičných fosílnych palív má ambíciu znížiť emisie skleníkových plynov o 60 až 80 %. Podľa G. Wilkinsona výsledky zo Švédska poukazujú na to, že jednotkové náklady na pohonné hmoty mliečnych cisterien poháňaných biometánom sú dokonca nižšie v porovnaní s nákladmi na naftu, čo však nateraz „kazí“ ekonomiku prevádzky je vyššia cena automobilov, ktoré sú schopné spaľovať toto ekologické palivo, keďže je potrebná úprava ich motora.
Švédsky test pritom potvrdil aj pozitívne efekty na životné prostredie, keď sa preukázalo, že každý liter nafty nahradený biopalivom dokáže znížiť emisie uhlíka automobilu o 2 kg. O „win – win“ (výhra – výhra) situácii pre farmára i mliekareň hovorí aj farmár Arly Ian Barker, ktorý je manažérom jednej z dvojice fariem, ktorá sa vo V. Británii aktuálne projektu zúčastňuje. „Spracovanie maštaľného hnoja nám zabezpečí neobmedzený zdroj energie plus digestát, ktorý predstavuje pre moje polia bohatý zdroj živín“, pochvaľuje si farmár. Projekt tak vníma aj ako príležitosť znížiť svoje výrobné náklady v rámci svojej produkcie mlieka.
David Karkulín
Na hlavnej snímke v popredí je farmár Ian Barker s obsluhou mliekovej cisterny poháňanej biometánom vyrobeným z maštaľného hnoja.
Snímky: Arlafoods.co.uk, Arla
