Pandémia. 1. kolo celoplošného testovania. Médiá chrlia informácie, čo všetko je zlé.
Že sa všade kopia hrozné chyby. Že to nedopadne dobre. Že...
Hovoril som si, prestanem to úplne sledovať. Nevyšlo mi to. Neviem, akých učiteľov si za svoje vzory zobrali mnohí moderátori, komentátori, publicisti či blogeri. Asi iných, ako som si vzal ja.
Neštudoval som žurnalistiku. No krásne štúdium zootechniky mi umožnilo stretnúť vzácnych pedagógov. Akademika Plesníka (95), profesora Pšenicu (90) či profesora Bullu (75) a viacerých nemenovaných. Nie sú to len na slovo vzatí odborníci. Sú to predovšetkým úžasní ľudia.
Zrejme vďaka nim sa ako výskumník a publicista snažím na veci pozerať nielen pragmaticky či technokraticky. Ale aj ako človek. Snažiaci sa hľadať v udalostiach a vzťahoch hlavne, či vedú k dobru.
Preto som presvedčený, že aktuálna neľahká doba si vyžaduje oveľa viac povzbudenia, než často neprimerane „premotivovanú“ kritiku všetkého. Povzbudenia som v ostatných dňoch zaznamenal tri. Vďaka za ne. Prvým bol rozhovor s olympijským víťazom Matejom Tóthom - ambasádorom nášho Agrofilmu. Prečítajte si: https://sport.sme.sk/c/22517994/matej-toth-na-olympiadu-nepojdem-na-vylet-rozhovor.html
Druhým bola reportáž vo večerných správach na TV Markíza 31.10. odvysielaná z PD Mestečko a z mliekarne v Považskej Bystrici. Redaktorka Veronika Tesáková poukázala na dôležitosť fungovania prvovýroby mlieka a jeho spracovania deň čo deň a v každej dobe.
Predseda PD Mestečko Peter Ježo divákov podrobnejšie oboznámil s tým, prečo sa o dojnice nemožno prestať starať ani jeden jediný deň. Do toho sa na obrazovke objavovali profesionálne zábery na krásne dojnice ich stáda vo výbornom kondičnom stave. Kravy boli príkladne čisté. Super.
A teraz príklad, ako jeden z mojich učiteľov - profesor Ján Pšenica, bývalý prodekan Agronomickej fakulty VŠP Nitra pochopil, čo je v pandemickej dobe podstatné. Podpora a povzbudenie. Má úplne iné starosti (o zdravie svoje a hlavne jeho dlhodobo chorej manželky). Napriek tomu mi v prvý deň testovania na COVID – 19 prišiel od neho tento rukou a kultivovanou rukou napísaný krátky text:
Vážená redakcia. Od začiatku vydávania Slovenského CHOVu si vždy so záujmom prečítam všetky články. Nachádzam v nich informácie, ktoré ma zaujímajú, alebo aj potešia. Tak to bolo aj v tohtoročnom septembrovom čísle. Zaujala ma časť „Príbehy mladých ľudí, ktorých fascinuje chov hospodárskych zvierat“. Študentky a študenti stredných škôl pekne popisujú svoj vzťah k chovu zvierat a jeho genézu. Dokumentujú to aj priloženými fotografiami.
Potešiteľné je vyznanie, že chcú ukázať, že aj oni mladí majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a že sa za to nehanbia. To je záruka, že náš národ nezahynie a že budeme mať vždy naše kvalitné potraviny. Fandím všetkým, ktorí majú takéto ciele a odhodlania.
Skúsený človek – humanista. I v požehnanom veku 90 rokov mu je jasné, čo v ťažkej dobe poteší. Skúsme si z neho, i ďalších jemu podobných – vzácnych ľudí, akí pôsobili určite na mnohých školách, brať príklady. Hlavne tí, ktorí ovplyvňujeme postoje a nálady iných cez relácie, články či blogy.
Ján Huba
