Od malička som vyrastal na vidieku. Moji rodičia si založili malú rodinnú farmu.
Vždy sme chovali hospodárske zvieratá, aby naša rodina bola potravinovo sebestačná.
Kravy nám poskytovali mlieko, z ktorého sme ďalej vyrábali výrobky ako sú syr, tvaroh, parenice atď. Sliepky nám dávali kvalitné vajcia a brojlerové kurčatá a vodnú hydinu sme chovali kvôli mäsu a tak isto aj ošípané. Inak tomu nie je aj teraz a stále sa snažíme sami si dorábať potraviny. Neskôr sme si zadovážili aj kone, s ktorými otcovi pomáham v lese, na poli alebo len rekreačne do záprahu a do prírody na vychádzky s kamarátmi. Môjmu starému otcovi pomáham starať sa o ovce, ktoré nám tiež poskytujú mlieko a mäso.
Keď som bol malý, veľmi ma to nebavilo a nechápal som prečo to robíme, ako každé dieťa, ale postupom času som pochopil a začalo má to baviť viac a viac. Zo starania sa o zvieratá a záhradu sa stala každodenná rutina a samozrejmosť. Teraz chodím na poľnohospodársku školu do Banskej Bystrice a chcel by som pokračovať v stopách mojich rodičov.
Popri každodenných prácach som zažil mnoho zážitkov či už negatívnych alebo, samozrejme, aj tých pozitívnych. S pribúdajúcim vekom mi pribúdali aj nové skúsenosti a zručnosti. Najprv to bolo len staranie sa o hydinu, potom som chodieval s rodičmi a starším bratom zháňať kravy z pastvy a nakoniec teraz chodievam sám. Neskôr som sa naučil aj dojiť. Od malička sa mi veľmi páčili kone, a keď otec kúpil prvého koňa, som sa veľmi potešil. Zo začiatku chodieval sám s kamarátom orať, no postupom času som sa to musel naučiť aj ja.
Povinnosti sa menia s meniacimi sa ročnými obdobiami a každé z nich má svoje čaro. Aj keď sa snažíme používať moderné technológie, aby sme si uľahčili prácu, niekedy nám nepraje šťastie a ani počasie. Naučili sme sa s tým žiť a aj keď nám kladú polená pod nohy, no my sa nevzdávame.
Táto kritická situácia pandémie možno trochu ľudom ukázala, že Slovensko musí byť sebestačnejšie a ľudia by si mali viac pestovať doma. S mojím otcom chodievame orať po okolí, a sám vidím ako ľudia prestávajú pestovať alebo skracujú polia. Každoročne sa ozýva menej a menej ľudí, ktorí by si chceli poorať svoje polia, aby si mohli pestovať zeleninu. Stretávame sa väčšinou so staršími ľuďmi, ktorý už nevládzu robiť, ale stále si to držia aby ich deti mali čo jesť. Mladí im hovoria aby sa už netrápili a nepestovali, ale oni asi nechápu, že prečo to ich rodičia stále robia.
Potravinová sebestačnosť na Slovensku je podľa mňa veľmi slabá. Už len keď prídeme do obchodu a pozrieme sa, koľko produktov je slovenských a vypočítali by sme to v percentách, zarazilo by nás nízke číslo. Preto ja a moja rodina sa snažíme byť potravinovo sebestační a produkovať vlastne živočíšne produkty, ktoré pokiaľ máme nadbytok aj predávame.
Mladých ľudí je v agrosektore veľmi málo, preto veľmi rád robím túto prácu. Možno som iný od mojich rovesníkov, ale viem že to čo robím je dobré. Ja sa starám o zvieratá a záhradu, ktoré nám produkujú potraviny, ktoré si neskôr oni dajú na stôl a možno ani netušia ako ten chlieb na stole vznikol.
Matej Balko, SOŠ Pod Bánošom Banská Bystrica, 2.A
Partnerom iniciatívy je Farmárska revue a ASYF
