V dnešnej dobe v ktorej máme prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov
Veď pochopiteľne tieto osoby sú prirodzené autority, ktorým ľudia naslúchajú a dôverujú.
Ľudia sa v dnešnej dobe prostredníctvom sociálnych médií veriac v ich anonymitu odvážne vyjadrujú ku akýmkoľvek témam. V presvedčení slobody prejavu zabúdajú na zodpovednosť za svoje vyjadrenia. Myslia si, že si môžu povedať čo len chcú a vyjadriť svoj názor na čokoľvek aj keď danej téme nerozumiem, nepoznám dôležité detaily a nemám v danej oblasti skúsenosti, či patričné vzdelanie. Žiaľ, niekedy členstvo v Európskom parlamente, NRSR, vládnej exekutíve alebo NGO dáva „vyvolenému“ domnelé oprávnenie diktovať iným čokoľvek, ale zásadne nediskutovať. Zásadne nediskutovať s odbornou verejnosťou, lebo sám by sa možno vyzliekol donaha v jeho nekompetentnosti. Verejnosť si ale vie veľa informácií zistiť na internete – avšak častokrát je pre laika ťažké odlíšiť čo je pravda, čo mýtus, či nepravdivá dogma. Čo je hodnotná informácia? A ako si danú informáciu spracovať do zrozumiteľnej reči. Bez hlbšieho záujmu to nepôjde. Svet je čoraz zložitejší, všetko so všetkým súvisí a povrchné informácie, či inštinkt už nemusia pre zistenie skutočného stavu vecí stačiť. Z vyššie uvedených dôvodov som pre čitateľov – („nepoľnohospodársku verejnosť“), ktorí majú záujem oboznámiť sa s faktami a celkovo hlbšie porozumieť téme používania prípravkov na ochranu rastlín – preložil a spracoval krátky sumár Hĺbkovej Analýzy, Panelu pre budúcnosť vedy a techniky pri Európskom parlamente, EPRS | Parlamentná výskumná služba PE 634.416 – z marca 2019 na tému „Možno pestovať poľnohospodárske plodiny bez použitia herbicídov, fungicídov a insekticídov?“ resp. „Je možná rastlinná výroba bez prípravkov na ochranu rastlín?“
Účel tejto štúdie možno vnímať tak, že vedci si na začiatku stanovili cieľ zodpovedať otázku, či je možné pri súčasnej úrovni vedeckého pokroku zachovať vysokú úroveň úrod a dopestovať tak dostatok potravín pre obživu svetovej populácie bez resp. s významným obmedzením používania prípravkov.
Ale poďme pekne poporiadku... Budem sa snažiť vybrať pre vás to najdôležitejšie. Ak by ste mali záujem o celý preklad štúdie je zavesený tu:
https://mcusercontent.com/b5a972ed9834f53d21a10c9bb/files/c1b1f68a-29dd-4810-a66f-2d7e7bb561a6/Rastlinn%C3%A1_v%C3%BDroba_bez_pr%C3%ADpravkov_na_ochranu_rastl%C3%ADn_Panel_pre_bud%C3%BAcnos%C5%A5_vedy_a_techniky_pre_EU_Parlament.pdf
A originál nájdete tu: https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/185760/EPRS_IDA(2019)634416_EN.pdf
Komu by sa predsa len nechcelo čítať celú štúdiu vybral som niekoľko najdôležitejších faktov, ktoré by mal každý spotrebiteľ poznať:
Čo sú to vlastne prípravky na ochranu rastlín?
Prípravky na ochranu rastlín (ďalej len POR) sú prípravky, ktorými sa počas pestovania alebo skladovania chránia rastliny alebo rastlinné produkty. Tieto prípravky sa v prvom rade používajú najmä v poľnohospodárstve a záhradníctve, ale aj v lesníctve, záhradách a verejnej zeleni. Výraz „pesticíd“ sa často zamieňa s výrazom „POR“; pesticídy sú však širším pojmom, ktorý taktiež zahŕňa biocídy, čo sú prípravky na ničenie organizmov škodlivých pre zdravie ľudí a zvierat v uzavretých priestoroch (skladoch, pekárňach, nemocniciach a podobne). Medzi POR patria syntetické POR, ktoré sú produktom chemickej syntézy a biopesticídy, pochádzajúce z materiálu biologického pôvodu (zvieratá, rastliny, baktérie, niektoré minerály a podobne). POR obsahujú najmenej jednu účinnú látku/zložku a často obsahujú také zložky ako sú safenery (zložky, ktoré zvyšujú bezpečnosť pre plodinu), ko-formulanty, zmáčadlá a synergenty. Účinné látky, ako také, môžu byť akékoľvek: chemické látky, rastlinné extrakty, feromóny alebo mikroorganizmy, ktoré chránia rastliny a rastlinné produkty pred chorobami, škodcami a burinami.
Prečo poľnohospodári prípravky stále používajú?
Používajú ich, pretože sú poistením a stabilizačným prvkom ich celoročnej snahy o dosiahnutie plánovaných úrod a pri súčasnej úrovni vedeckého pokroku neexistuje adekvátna alternatíva. Poznámka prekladateľa: pre „nepoľnohospodárov“ je neuchopiteľný prvok neistoty, ktorému musia poľnohospodári hospodáriaci pod holým nebom dennodenne čeliť. Bude pršať vtedy keď to rastliny potrebujú? Nezničí mi úrodu silný vietor, či ľadovec, nebodaj naopak podmáčanie spôsobené vytrvalým dažďom? Nesiahne mi na úrodu silné napadnutie chorôb, škodcov, burín, či nemožnosť vstúpiť na polia a ochrániť ich pred škodlivými činiteľmi, z dôvodu podmáčaného terénu? Bez používania prípravkov by sa úrody v závislosti od plodiny znížili, medzi 19 % (pšenica) a 42 % (zemiaky) pričom pri kukurici a sóji zvyšuje použitie prípravkov úrody o približne 30 %. Zníži sa úroda aj kvalita. Hmyzom alebo chorobami poškodené rastlinné produkty majú skrátenú dobu skladovateľnosti a sú napádané hubami, produktami metabolizmu ktorých sú nebezpečné mykotoxíny. Tie sú už pri nízkych koncentráciách mutagénne a karcinogénne. Poznámka prekladateľa: každý, kto má čo len malú záhradku vie, ako nepredvídateľné počasie, choroby, škodcovia alebo buriny dokážu potrápiť. Hobby záhradkárčenie je fajn – keď máte pár stromov a nezáleží na tom, či dopestujete košík alebo dva. Ale keby na tých jabloniach záviselo vaše živobytie na vec by ste zrazu nazerali z iného pohľadu a chránili ich všetkými dostupnými možnosťami a tak aby ste dosiahli aj kladný hospodársky výsledok. Prípravky pre poľnohospodárov nie sú zadarmo – tvoria významnú časť nákladov spojených s rastlinnou výrobou, preto s nimi farmár neplytvá, neaplikuje ich zbytočne a 2 x si overí a zváži, či daný škodlivý činiteľ prekročil prah škodlivosti a či je potrebné zasiahnuť. Preto si obmedzenie používania prípravkov vyžaduje viac výskumu a bude závisieť na aktuálnom riadení/manažmente produkčných schém „prípravok a plodina“, úrovni zavádzania predpovedných modelov a systémov precízneho poľnohospodárstva.
Zvyšuje sa spotreba POR? Ak áno prečo?
Moderné POR sú proti cieľovým škodcom selektívnejšie. Dôsledkom je potreba viacerých POR na jednu plodinu t.j. zvýšenie spotreby POR, ktorého trend je vidieť v EÚ. Zvýšené používanie POR bolo jednou z hnacích síl „zelenej revolúcie“ a prispelo k 2,5-násobnému zvýšeniu úrod v rozvinutých krajinách. Pri pohľade na krajiny EÚ je vidieť značné rozdiely v objeme používaných POR, čo koreluje s rozdielmi vo výške úrod. Posun od širokospektrálnych k selektívnejším POR, ktoré účinkujú len na určité škodlivé činiteľa alebo choroby a majú minimálny dopad na necieľové organizmy, znamená, že pestovatelia musia s týmito selektívnejšími POR ošetrovať plodiny viac resp. častejšie. Táto skutočnosť je najvýznamnejším dôvodom súčasného zvýšenia spotreby POR bez sledovania priaznivého efektu na výšku úrod poľnohospodárskych plodín ako tomu bolo v minulosti.
Aká je úroveň bezpečnosti súčasných prípravkov?
Prípravky na ochranu rastlín vďaka prísnej legislatíve EÚ patria k najlepšie preštudovaným druhom výrobkov v našom živote s vysokou úrovňou ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Riziko vyplývajúce z použitia nie je nulové, je ale prijateľné a je v súlade so súčasnými vedeckými náhľadmi. Opätovné prehodnocovanie každých 10 rokov zabezpečuje pravidelné aktualizovanie hodnotenia rizika.
Na ochranu spotrebiteľa sa musia vykonávať štúdie rezíduí v konzumných častiach ošetrených plodín ako aj živočíšnych produktov zvierat (ktoré sú potenciálne kŕmené ošetrovanými rastlinami) určených na konzum. Na základe týchto štúdií sa stanovuje európska maximálna hladina rezíduí (MRL) a predzberová ochranná doba. Žiadny produkt s obsahom rezíduí nad touto maximálnou hodnotou (MRL) sa nesmie predávať, dovážať, ani ponúkať spotrebiteľovi. Navyše a na rozdiel od USA, EÚ uplatňuje princíp ALARA (čo je princíp najnižšie možne odôvodnene dosiahnuteľného). To znamená, že pre stanovenie MRL, môže byť limitujúca najnižšia hodnota, ktorá je potrebná pre agronomické riešenie daného škodlivého činiteľa. Napríklad, účinná látka, ktorá sa aplikuje pred kvitnutím proti škodcovi alebo chorobe na jabloniach a ktorá nepresahuje hladinu rezíduí 0,1 mg/kg jablka, zatiaľ čo toxikologická prijateľnosť by mohla dosiahnuť hladinu 20 mg/kg jablka. Teda, EÚ stanoví maximálny limit rezíduí (MRL) 0,1 mg/kg, zatiaľ čo v USA by stanovili hodnotu 20 mg/kg.
Aký faktor bezpečnosti sa aplikuje pri hodnotení rizika prípravkov?
Na stanovenie Maximálneho limitu rezíduí sa používa základný bezpečnostný faktor 100. To znamená, že aj keď by hladina účinnej látky nájdená v potravine bola 100-krát vyššia ako limit MRL, neočakáva sa chronický efekt. Mohli by sme to porovnávať s inými bezpečnostnými faktormi používanými v našom každodennom živote.
(1) potom, ako stavební inžinieri vypočítajú pevnosť strechy budovy, pri výbere konštrukčného materiálu (oceľ, betón,…) sa použije bezpečnostný faktor najviac 1,5;
(2) odporúčaná vzdialenosť medzi 2 autami jazdiacimi po diaľnici rýchlosťou 120 km/h je 60 m. Bezpečnostný faktor 100 by si nevyhnutne medzi autami na diaľnici vyžadoval vzdialenosť 6 km!
Vníma široká verejnosť riziká spojené s POR inak ako vedci?
Diametrálne odlišne. Zľahčovaním je tvrdenie, že intenzívne poľnohospodárstvo a používanie POR vyvolávajú u širokej verejnosti obavy. Aktuálne témy ako podozrenie účinnej látky glyfosát z karcinogenity a obavy ohľadom neonikotinoidovových insekticídov prispievajúcich k úbytku včelstiev majú na mienku širokej verejnosti o používaní POR v modernom poľnohospodárstve nepriaznivý vplyv. Navyše, niektoré mimovládne organizácie (MVO) nadmieru tieto témy zjednodušujú a nechávajú širokú verejnosť veriť, že POR sú už „svojou definíciou“ pre ľudské zdravie a životné prostredie zlé, keďže sa ich používaniu dá ľahko vyhnúť bez toho, aby došlo k stratám na kvalite a množstve poľnohospodárskych produktov. V dôsledku toho široká verejnosť nechápe, prečo POR ešte nie sú zakázané. Vyvoláva to politickú reakciu, ktorá nie je vždy postavená na pevných vedeckých základoch. Poznámka prekladateľa: Šírenie škodlivých nevedeckých alebo populistických informácií a následne rozhodnutí môže viesť k poškodeniu životaschopnosti Slovenského poľnohospodárstva ku eliminácii jeho komparatívnych výhod v porovnaní s inými krajinami Európy a nakoniec ku pohlteniu zahraničným kapitálom.
Široká verejnosť však vyváženejším správam z akademických kruhov nerozumie, ani ich neoceňuje. Štúdia realizovaná v roku 1999 v 5 rôznych krajinách prezradila, že 40 až 60 % spotrebiteľov verí správam od MVO o bezpečnosti potravín, čo je viac ako percento spotrebiteľov dôverujúcich vedcom (29-49 %) a výrazne viac ako veria spotrebitelia správam od verejných orgánov (9-27 %). Tento výsledok je zrejmý paradox. Väčšina toxikologických a epidemiologických štúdií demonštruje, že v Európskej únii si ľudia žijú ešte bezpečnejšie a zabezpečenejšie životy a tešia sa vyššej priemernej dĺžke života, ako predchádzajúce generácie.
Okrem chorôb bežných u starších ľudí, ako je demencia, ľudia trpia život ohrozujúcimi a chronickými ochoreniami menej ako ich predkovia. Väčšina ľudí v Európe má však pocit, že riziká pre život a zdravie v priebehu času neustále narastajú a že najmä množstvo a intenzita environmentálnych zdravotných rizík spôsobených chemickými a znečisťujúcimi látkami sa zvýšili. Nikde nie je rozpor zjavnejší ako pri nebezpečenstvách spojených s výrobou potravín a výživou. Podľa populárnych prieskumov, strach a obavy súvisiace s kvalitou potravín sú na vrchole rebríčka Európskej verejnosti. Ľudia sú veľmi citliví na zdravotné riziká spojené s výživou a majú veľký záujem o skutočné a spoľahlivé hodnotenie rizika. Viac ako 70 % je presvedčených, že nebezpečenstvo spojené s potravinami sa v budúcnosti zvýši. Zo všetkých potenciálnych nebezpečenstiev v domácnosti boli 70 % Európanmi ako najväčšie nebezpečenstvo v domácnosti označené POR, čo ilustruje chemofóbiu Európanov. (Eurobarometer, 2009). Pre ľudí ktorých životným cieľom je žiť s nulovým rizikom nebude používanie POR prijateľné nikdy. Nie je však riziko životu vlastné? Dokonca aj ostať v posteli bude mať v strednodobom alebo dlhodobom horizonte výrazne nepriaznivý dopad na zdravie.
Aká je v skutočnosti spotreba prípravkov v EÚ a na Slovensku?
Od roku 2011 spotreba POR v EÚ kolíše medzi 350 000 a 400 000 tonami ročne. Graf nižšie prezentuje spotrebu POR na jednotku výmery poľnohospodársky využívanej pôdy v roku 2014. Rozdiel medzi jednotlivými členskými krajinami je značný.
Spotreba POR v kg podľa využitej výmery poľnohospodárskej pôdy v roku 2014. Zdroj údajov: Eurostat, predaje POR a využitie pôdy.
V SR sa spotrebuje len približne 50 % priemernej spotreby EU 28 a napr. o 65 % menej POR ako v Nemecku, alebo 80 % menej POR ako v Holandsku a na približne rovnakej úrovni ako náš sused Rakúsko.
Samozrejme toto číslo nie je čiernobiele. Súvisí s klimatickými podmienkami danej krajiny, zameraním rastlinnej výroby, odrodovou skladbou plodín atď. Preto len odborníci z týchto krajín vedia zhodnotiť, či tam je priestor na zníženie súčasnej spotreby.
Ako vnímajú POR samotní poľnohospodári?
Pestovatelia považujú POR za nevyhnutnú, ale taktiež za drahú vstupnú položku svojich výrobných systémov. Pre ďalšiu optimalizáciu spotreby POR je zo strany poľnohospodárov priestor na prehlbovanie vedomostí a zručností agronómov a poradcov v oblasti identifikácie a predikcie výskytu škodlivých činiteľov, zisťovanie prahu škodlivosti, znalostí o biológii chorôb alebo škodcov, presnom vplyve miestnych podmienok, ktoré ich ovplyvňujú (infekčný tlak, prítomnosť prirodzených nepriateľov ako predátorov alebo parazitoidov, mikroklíma, citlivosť odrody), a spoľahlivej predpovedi počasia na najbližšie 2 až 3 týždne. (Poznámka prekladateľa: Tu musí pomôcť aj štát. Je veľkou výhodou Slovenska, že máme veľké poľnohospodárske podniky kde rastlinnú výrobu riadia vysokoškolsky vzdelaní agronómovia so širokým rozhľadom.) Prísne zavádzanie princípov integrovanej ochrany rastlín (IOR), ktoré povoľuje používanie POR len ako poslednú možnosť, keď biologické a fyzikálne opatrenia už zlyhali, má tiež svoju odvrátenú stránku. Chemické ošetrenia, ak sú nevyhnutné, sa vykonávajú kratšie pred zberom a mohli by viesť k vyššiemu vystaveniu spotrebiteľa rezíduám. POR sa často používajú ako poistka pestovateľa na dosiahnutie takmer dokonalého produktu. V určitých prípadoch, sa použitie POR môže samozrejme ukázať ako nadbytočné (Poznámka prekladateľa: toto platí prevažne v Západnej Európe.) V iných prípadoch by ich nepoužitie alebo obmedzenejšie použitie viedlo ku škodám, siahajúcim od malých nedokonalostí po úplnú stratu konečného produktu.
Ako teda vnímajú POR spotrebitelia?
Otázka nás privádza k ďalšiemu rozporu. Spotrebitelia vo všeobecnosti očakávajú čo najnižšie alebo absenciu použitia POR; stále ale očakávajú, že poľnohospodárske plodiny ako ovocie alebo zelenina budú vyzerať dokonale. Toto sa premieta do ceny, ktorú pestovateľ dostane za akýkoľvek nedokonalý produkt (platí prevažne pri ovocí a zelenine). Pretože táto sa zvyčajne pohybuje pod výrobnými nákladmi na produkt, značná časť POR sa používa na predchádzanie akýchkoľvek nedokonalostí, dokonca aj iba kozmetických, ktoré nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, ani nemajú žiaden dopad na chuť, vôňu alebo trvanlivosť. Výskumy ukázali, že podoptimálne (podštandartné) poľnohospodárske produkty sa môžu predávať len vtedy, keď spotrebitelia dostanú zľavu zodpovedajúcu tejto podoptimálnosti. Znížené použitie POR, ktoré by bolo realizovateľné, by presvedčilo spotrebiteľov nedokonalosti prijímať, ale jediným určujúcim prvkom na uskutočnenie posunu v ochote kupovať sú v tomto prípade informácie. Poľnohospodárske produkty bez nedostatkov, aké priemerný spotrebiteľ vyhľadáva, možno často dorobiť len s použitím POR. Výrobné náklady pokryjú len ceny primerané k tejto „dokonalej“ kvalite produktu. Spotrebiteľ však očakáva, že takýto produkt sa dorobil bez použitia POR.
Sú biopesticídy lepšie pre zdravie človeka a životné prostredie ako syntetické POR?
Niet jasných vedeckých náznakov, že prírodné POR sú pre biologickú rozmanitosť alebo pre životné prostredie lepšie. Všeobecne povedané, pri všetkých POR možno očakávať, že budú mať viac alebo menej závažný vedľajší účinok ak budú necieľové organizmy vystavené relevantným koncentráciám. Inými slovami povedané, žiaden účinok (t.j. ochrana rastlín) bez vedľajších účinkov (t.j. na necieľové organizmy v životnom prostredí) nie je možný ak má biopesticíd fungovať. Poznámka prekladateľa: Vedecké poznanie a moderné bio-prípravky bohužiaľ nie sú na takej úrovni, aby dosiahli vždy a všade biologickú účinnosť na úrovni chemických POR. To je podobné ako keď idete do lekárne s bolesťou zuba. Najprv si zoberiete liečivo, ktoré menej zaťaží váš organizmus, avšak keď je váš stav vážnejší a nezaberie, tak na odporúčanie lekára použijete efektívnejšie syntetické liečivo. Biopesticídy najlepšie možno využiť v skleníkoch alebo v špeciálnej rastlinnej výrobe t.j. sadoch a zeleninárstve, kde je vyššia pridaná hodnota a investície do biologickej ochrany sa pestovateľovi vrátia. V klasickej poľnej výrobe je v súčasnosti slabá dostupnosť biopesticídov.
Nepomohol by znížiť dopad poľnohospodárstva na životné prostredie prechod z intenzívneho systému na extenzívne systémy hospodárenia?
Nemôžeme si dovoliť znižovať úrody poľnohospodárskych plodín, pretože ak by sme tak spravili potrebovali by sme pre pokrytie svetového dopytu po potravinách dramaticky rozšíriť plochy určené pre poľnohospodárstvo. Odpoveď na súčasné výzvy sveta, kde rastie svetová populácia, prebieha klimatická zmena, či postupuje záber pôdy na účely priemyslu a bývania – nie je návrat ku extenzívnej výrobe. Podľa vedeckej literatúry na zaistenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti už niet žiadnej inej možnosti, len celosvetovo zvyšovať úrody a znižovať straty na úrode. V roku 2100 bude vo svete v priemere dostupných len 0,16 ha na hlavu v porovnaní 0,43 ha/hlavu pred zelenou revolúciou. Preto je jedným z najdôležitejších riešení preklenutie tzv. úrodovej medzery. Táto úrodová medzera je vážnym problémom taktiež vo východnej Európe. Na preklenutie tejto medzery je potrebná trvalo udržateľná zelená revolúcia s vyššou spotrebou alebo alternatívnymi umelými hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín, závlahou, novými odrodami a inováciami v oblasti obrábania pôdy a šľachtení.
Aký je dopad poľnohospodárstva na biodiverzitu?
Poznámka prekladateľa: Otázka by možno mala znieť – aký je dopad ľudstva na biodiverzitu?
Poľnohospodárstvo a používanie prípravkov má negatívny vplyv na biodiverzitu to je vedecký fakt. Táto informácia však musí byť vnímaná v správnych súvislostiach. Môžeme znížením používania prípravkov, zvýšiť biologickú rozmanitosť a znížiť dopad na životné prostredie? Hlavný vplyv na biologickú rozmanitosť majú zmeny vo využívaní pôdy, strata a fragmentácia prírodných stanovíšť, čo má za následok 80 % celkovej redukcie biodiverzity. Využívanie pôdy pre poľnohospodárstvo sa nevyhnutne spája so stratou biologickej rozmanitosti. Poznámka prekladateľa: čitatelia určite vnímajú obrovské klčovanie Amazonského pralesa v Brazílii – ktorý má obrovský dopad na stratu biodiverzity planéty? Prečo sa to deje? Pretože svetový dopyt po potravinách rastie a ľudia chcú žiť na vyššej úrovni ako v minulosti. Kultivačné zásahy, ako je používanie prípravkov, majú už svojou definíciou nepriaznivý dopad na biodiverzitu, ale túto stratu zďaleka prekonáva vysoká výmera pôdy využívaná v extenzívnych produkčných systémoch. V akademickej obci prebieha intenzívna debata, či je pre udržanie biologickej rozmanitosti užitočnejšie „podelenie sa o pôdu s prírodou“ (extenzívnejšie, nízko výnosové poľnohospodárstvo so zapojením biologickej rozmanitosti do výrobných systémov) alebo „ušetrenie pôdy pre prírodu“ (intenzívne, vysoko výnosové poľnohospodárstvo susediace s územiami s čo najväčšou biologickou rozmanitosťou). Výsledok tejto debaty však bude závisieť na rôznych činiteľoch, ako je miestny stav, výmera a druh posudzovanej plodiny (Egan a Mortensen, 2012; Valin et al., 2014). Väčšina výskumníkov sa zhodla, že extenzívnejšie poľnohospodárstvo okolo prírodných rezervácií môže fungovať ako nárazníkové písmo pre biologickú rozmanitosť. Poznámka prekladateľa: t.j. všade inde kde už máme intenzívne poľnohospodárstvo je najrozumnejšie ho zachovať.
Pomohlo by zvýšenie zastúpenia Ekologického poľnohospodárstva?
Nižšie úrody v Ekologickom poľnohospodárstve sú čiastočne zapríčinené neadekvátnou ochranou rastlín, vrátane používania prípravkov. Čo sa týka toxicity alebo účinnosti, používanie biopesticídov nemá v porovnaní s chemickými pesticídmi, jasné prednosti. Nie je jasné, či vyššia biologická rozmanitosť v ekologickom poľnohospodárstve je dôsledkom používania biopesticídov alebo nižších úrod. Na úrovni poľa má ekologické poľnohospodárstvo o 30 % vyššiu biologickú rozmanitosť ako poľnohospodárstvo konvenčné; na úrovni farmy je tento efekt nižší. Prírastok však veľmi zsávisí na súvislostiach a z dôvodu znížených úrod o 20 až 25 % v ekologickom poľnohospodárstve je na globálnej úrovni prevýšený. V ekologickom poľnohospodárstve je vo väčšine prípadov nižšia stabilita úrod. Za predpokladu, že na nasýtenie obyvateľstva sveta by sa malo dorobiť pevne stanovené množstvo potravín, na celosvetovej úrovni by malo rozšírenie uplatňovania Ekologickej výroby na biologickú rozmanitosť nepriaznivý dopad. Naviac produkty ekologického poľnohospodárstva sú drahšie ako produkty poľnohospodárstva konvenčného. Avšak, ak by sa všetky potraviny dorábali v ekologických systémoch, nízkopríjmové skupiny by prešli k lacnejším a nezdravým potravinám. Ich možné nepriaznivé zdravotné účinky (obezita) sú významnejšie ako nebezpečenstvo vystavenia vplyvu POR.
Ako vplýva na spotrebu prípravkov na ochranu rastlín zavádzanie Integrovanej ochrany rastlín v EÚ?
Zavádzanie Integrovanej ochrany rastlín, povinnej v EÚ od roku 2014, má za cieľ znížiť alebo, čo najviac minimalizovať riziko prípravkov pre ľudské zdravie a životné prostredie. V kontraste s tým, o čom sa politici a spotrebitelia domnievajú, opatrenia Integrovanej ochrany rastlín nie vždy vedú k zníženiu spotreby prípravkov (vyjadrenému ako počet ošetrení alebo množstvo účinnej látky na jednotku plochy), a to z dvoch dôvodov. Za prvé, širokospektrálne prípravky, účinkujú proti celému radu organizmov, nie sú však selektívne pri užitočných a necieľových druhoch, umožňujú zamerať sa proti viacerým škodlivým organizmom v jednom termíne ošetrenia. Ich vedľajšie účinky na necieľové organizmy neumožňujú ich použitie v Integrovanej ochrane, kde sa preto používajú selektívnejšie prípravky, čo si vyžaduje opakované ošetrenia alebo ich aplikáciu v tank-mix zmesiach pri súbežnom výskyte viacerých škodlivých činiteľov. Za druhé, prípravky predchádzajúcej generácie boli perzistentnejšie a mohli poskytnúť dlhšie obdobie ochranného krytia. Nanešťastie, perzistencia (vytrvalosť v životnom prostredí) pokračuje aj v životnom prostredí, dlhodobo účinkuje na necieľové organizmy a/alebo sa tieto látky hromadia v životnom prostredí. V súčasnosti sa prípravky rozkladajú (degradujú) oveľa rýchlejšie (sú ekologickejšie), čo si v určitých situáciách vyžaduje pristúpiť ku kratším intervalom medzi ošetreniami a teda k častejšej aplikácii a vyššej spotrebe selektívnejších prípravkov.
Bude mať postupujúca klimatická zmena dopad na naše poľnohospodárstvo, resp. straty na úrode?
Očakáva sa, že klimatická zmena vyústi do vzostupu teploty o 1,5 až 2 ºC a povedie ku nerovnomernejšiemu rozloženiu zrážok s vyššími úhrnmi v niektorých regiónoch (napríklad východnej Európe) a suchších periód v iných regiónoch (napríklad v južnej Európe). Podľa Deutscha et al. (2018) sa nárast celosvetových strát na úrode odhaduje na úrovni 10 až 25 % na jeden stupeň globálneho priemerného otepľovania povrchu. Straty na plodinách budú najakútnejšie v oblastiach, kde otepľovanie zvýši ako rast populácií tak mieru metabolizmu hmyzu. Tieto podmienky sú umiestnené predovšetkým v oblastiach mierneho pásma, kde sa produkuje najviac obilnín. Navyše je pravdepodobné, že plodiny budú v budúcnosti ohrozovať nový škodcovia a choroby, prinajmenšom na lokálnej úrovni. Vyššia úroveň napadnutia a infekčný tlak nových škodlivých činiteľov zdôrazní potrebu adekvátnej ochrany rastlín s (novými) prípravkami pokiaľ nebude možné vyvinúť alternatívy.
Aké možnosti prinesie vedecký pokrok?
Najsľubnejšou cestou zlepšovania trvalej udržateľnosti rastlinnej výroby je trvale udržateľná intenzifikácia systému – INTEGROVANEJ OCHRANY RASTLÍN - IOR sledovaním cieľov trvalej udržateľnosti. Sem patria obmedzenie používania POR novými technológiami, presným poľnohospodárstvom a vývojom odolných odrôd ako klasickými, tak aj novými šľachtiteľskými technikami. Z tohto hľadiska majú ekologická rastlinná výroba, agroekológia a agrolesníctvo v priemere menší potenciál; môžu však byť prospešné v obmedzenom počte špecifických situácií, ako sú ochranné zóny okolo prírodných rezervácií obklopených intenzívnou poľnohospodárskou výrobou.
Zavádzanie nových technológií tzv. chytrého poľnohospodárstva, využívanie nedávno vyvinutých nástrojov na editovanie genómu a presné poľnohospodárstvo s diaľkovým snímaním pôdy, výrazne zníži spotrebu prípravkov. Podľa vedcov, ktorí spracovali túto citovanú štúdiu sa na trhu EÚ nachádza veľmi málo GMO (geneticky modifikovaných organizmov) plodín a sú presvedčení, že rozširovanie palety GMO plodín odolných proti škodcom a chorobách bude mať na používanie prípravkov veľký dopad. Okrem toho, nové nástroje na pozmeňovanie (editovanie) genómu, ako CRISPR/Cas9 umožňuje špecificky meniť gény záujmu, čím sa predchádza tradičným, časovo náročným šľachtiteľským technikám využívajúcim klasickú mutagenézu. Zavedenie týchto presných šľachtiteľských technológií prinieslo mnoho príkladov plodín odolných proti chorobám. Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol, že organizmy získané týmito novými šľachtiteľskými technikami nie sú vyňaté z európskej legislatívy upravujúcej GMO. V dôsledku toho, organizmy získané editovaním genómu musia spĺňať prísne stanovené podmienky európskej legislatívy upravujúcej GMO. Podľa názoru vedcov, Európe uniká veľká príležitosť zavádzať tieto technológie na obmedzenie používania prípravkov. Poznámka prekladateľa: Tu si však Európska spoločnosť bude musieť v podstate vybrať, či bude preferovať radšej odrody rastlín získané klasickými metódami šľachtenia a ošetrované prípravkami na ochranu rastlín alebo vyvinuté GMO technológiami resp. novou metódou editovania genómu CRISPR-Cas9 a tiež ošetrované prípravkami na ochranu rastlín, ale v nižšej miere.
Na záver kľúčová otázka – je v súčasnosti uskutočniteľná rastlinná výroba bez použitia POR?
Rastlinná výroba v EÚ bez POR nie je v súčasnosti uskutočniteľná; sú však určité náznaky možného obmedzenia používania POR bez alebo len pri malom poklese úrod; dôležitým činiteľom na zváženie je však finančné riziko pre pestovateľa. Prevažne v západnej Európe, kde je vysoká spotreba POR/ha, sú náznaky, že pri zavádzaní vhodných opatrení na lepšie predpovedné modely výskytu škodlivých činiteľov, či zavádzaní precíznych aplikačných metód a odolnejších odrôd bude v budúcnosti možné postupne znižovať spotrebu POR. Vedci v záveroch štúdie prichádzajú k záveru, že poľnohospodárstvo bez POR, vrátane biopesticídov môže značne znížiť úrody plodín a zvýšiť nestabilitu výšky úrod. Ako kvalita, tak aj bezpečnosť potravín sa znížia (napríklad, zvýšenie obsahu nebezpečných mykotoxínov). Všetky tieto hľadiská budú mať na príjem pestovateľov a potravinovú bezpečnosť nepriaznivý dopad a zákaz používania POR je preto nerealistický. Keď ku koncu tohto storočia budeme musieť nasýtiť viac ako 11 miliárd ľudí, zníženie výroby potravín je neprijateľné.
Preložil a spracoval: Ing. Dalibor Báti, prezident Slovenskej asociácie ochrany rastlín
