Limagrain repky

Pondelok 20.mája 2024, meniny má Bernard, zajtra Zina

Zrod Spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii siaha až do roku 1962.

Jej prvotným cieľom bolo zabezpečiť stabilitu dodávok potravín v Európe a primeranú životnú úroveň pre poľnohospodárov.

Preto bol vytvorený mechanizmus garancie a podpory cien agrokomodít realizovaný prostredníctvom exportných a trhových platieb. Prvú vážnejšiu reformu SPP zažila v roku 1984, ktorej ústrednou témou bolo zavedenie mliečnych kvót. Dovtedajší systém podpory cien totiž začal rozťahovať nožnice medzi ponukou a dopytom v prospech rastúcej ponuky agrokomodít na trhu. Cieľom reformy z roku 1984 tak bolo priblížiť neúmerne rastúci objem domácej produkcie skutočným potrebám trhu. Ďalšiu radikálnu zmenu svojho fungovania podstúpila SPP pri McSharryho reforme v roku 1992. V tomto roku sa začínajú formovať zárodky dnešnej podoby SPP, keďže došlo k nahradeniu systému dotovania cien agrokomodít systémom poskytovania priamych platieb. V tomto období klesajú garantované ceny plodín v priebehu nasledujúcich troch rokov o 30 % a ceny hovädzieho dobytka o 15 %. Výpadok príjmu spôsobený poklesom cien agrokomodít bol kompenzovaný priamou platbou poskytovanou na hektár pôdy vybraných pestovaných plodín a výpadok z poklesu cien HD zase platbou na zviera. V rámci politiky sa začína viac prihliadať na životné prostredie a hlavne trvaloudržateľný rozvoj. V roku 1999 sa SPP začína diferencovať na dva samostatné piliere. Prvý pilier sa sústredí na podporu príjmu a trhu, druhý pilier na rozvoj vidieka. V roku 2003 prichádza Fischlerova reforma SPP prinášajúca nové princípy a mechanizmy, ktorej primárnym cieľom je čo najviac odviazať platby od produkcie a priame platby nastaviť ako systém podpory príjmu európskych poľnohospodárov. Od roku 2007 prvý pilier zastrešuje i tzv. podpory Spoločnej organizácie trhu, ktoré sa týkajú uvádzania produktov na trh, súkromného skladovania či referenčných a intervenčných cien. Odviazanie platieb od produkcie je nevyhnutné aj vzhľadom na rastúci tlak zo strany Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Napokon v roku 2013 prichádza nová legislatíva SPP, ktorej cieľom je zabezpečiť viac integrovaný a globálny prístup. Súčasne dáva Spoločnej poľnohospodárskej politike jej aktuálne platnú podobu.

SPP dnes

Súčasná SPP ostáva naďalej dvojpilierová a totožné zostáva i zameranie obidvoch pilierov. Prvý pilier financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EAGF) poskytuje farmárom priame platby s primárnym cieľom podporiť ich príjem. Jeho súčasťou ostáva i Spoločná organizácia trhu. V rámci aktuálnej SPP vidíme nové prvky flexibility jej nastavenia v jednotlivých členských štátoch tak, aby čo najviac reflektovali na skutočnosť, že každý členský štát EÚ má svoje vlastné obmedzenia a špecifiká v rámci svojho poľnohospodárstva. Nová SPP definuje sedem hlavných typov priamych platieb, pričom niektoré z nich sú povinné a niektoré si môže členský štát vybrať dobrovoľne podľa svojich potrieb, s tým, že sú jasne zadefinované pravidlá využívania každej z nich. Najväčšia časť rozpočtu priamych platieb je vyčlenená na tzv. základnú platbu (50 % rozpočtu pre priame platby). Druhou najsilnejšou platbou (30 % rozpočtu PP) je tzv. platba na ozeleňovanie (greeningová platba). Táto platba jasne poukazuje na to, že priame platby v EÚ sa stávajú čoraz „zelenšie“, keď trendom je ich viazať na ochranu životného prostredia a boj s klimatickou zmenou. Tento trend pritom bude čoraz dominantnejší aj v SPP po roku 2020. Treťou platbou je platba pre mladých poľnohospodárov, ktorá cieli na omladzovanie európskeho agrárneho sektora. Všetky tri vyššie uvedené platby sú povinné. Ďalej v rámci priamych platieb je možné využiť viazanú platbu na produkciu, redistributívnu platbu (zvýšená platba na prvé hektáre žiadateľa), zjednodušenú platbu pre malých farmárov či dodatočnú dobrovoľnú platbu na znevýhodnené podmienky (ANC). Po novom má nárok na priame platby len tzv. aktívny farmár, čím sa zabraňuje tomu, aby podpory poberali žiadatelia, ktorí sa nevenujú dominantne agrárnej prvovýrobe. Druhý pilier SPP cieli na rozvoj vidieka a je spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EAFRD). Každý členský štát má svoj vlastný Program rozvoja vidieka, kde je zadefinované ako bude čerpať finančné prostriedky z tohto piliera. Flexibilitu v súčasnom programovom období SPP 2014-2020 prináša i možnosť voľne presúvať 15 % finančných zdrojov medzi piliermi. Slovensko si zvolilo presun z II. piliera do I. piliera, čím išlo tak trocha proti prúdu, keďže väčšina členských krajín presúvala financie práve z priamych platieb (I. pilier) do rozvoja vidieka (II. pilier).


agropoistenie

deň pola

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov