„Lepšie ako bolo, no stále ešte ďaleko do pohody“, tak takto by sa dala definovať aktuálna kondícia slovenského poľnohospodárstva.
Nedostatok finančných zdrojov je dlhodobým problémom nášho chlebového odvetvia, od ktorého sa následne odvíja aj objem investícií plynúcich do sektora. V ňom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ ťahá dlhodobo za kratší koniec, čo potvrdzujú i dáta tvorby hrubého fixného kapitálu zverejnené v Zelenej správe, resp. Eurostatom. Klesajúca hodnota podielu tohto ukazovateľa na hrubej pridanej hodnote jasne poukazuje na podvyživený investičný apetít ako aj stagnujúcu výkonnosť poľnohospodárstva. Navyše investície do odvetvia smerujú hlavne do nepoľnohospodárskych aktív, teda do strojov a budov a tak na tie poľnohospodárske ako sú zvieratá či plodiny už zostáva menej. Dostať viac kapitálu do odvetvia by mohli banky, no zmiešaná ekonomická výkonnosť odvetvia pre nich znamená zvýšené riziko a i preto expandujú s úvermi do agrosektora opatrnejšie. Podľa odborníkov z FEM na SPU v Nitre, ktorí sa opierajú o prieskumy Európskej komisie a Európskej investičnej banky z roku 2017, by slovenskí farmári potrebovali každoročne dodatočných 140 až 317 mil. EUR na to, aby vyplnili finančnú medzeru potrebných úverových zdrojov v krajine. Najznevýhodnenejšou skupinou v tejto oblasti sú mladí a malí farmári, ktorí sa stále dostávajú k úverom veľmi ťažko. Napriek tomu nemožno bankám odoprieť ich snahu poskytovať farmárom viac úverov. V roku 2019 po prvýkrát v histórii sa objem úverov v prvovýrobe prehupol cez 1 mld. EUR, keď v novembri minulého roku mali poľnohospodári, lesníci a rybári napožičiavaných celkovo 1,038 mil. EUR. Objem úverov v poľnohospodárstve tak medziročne vzrástol o razantných 23 %. Banky tak aktuálne (november 2019) majú v agrárnej prvovýrobe „naliatych“ 1,6 % všetkých poskytnutých úverov na Slovensku. Pri odhadovanom podiele poľnohospodárstva na celkovom HDP krajiny vo výške 2,4 % by tak technicky banky ešte mohli mať priestor pre ďalšie zvyšovanie svojej úverovej angažovanosti v odvetví. Samozrejme, do rozhodnutia poskytnúť úverové zdroje odvetviu vstupuje množstvo iných a súčasne relevantnejších premenných ako je spomenutý podiel odvetvia na HDP krajiny. Tým rozhodujúcim je práve ekonomická výkonnosť fariem, ktorá determinuje schopnosť splácať úvery. Súčasná politika nízkych úrokových sadzieb v Eurozóne nepochybne taktiež pomáha k expanzii agrárnych úverov. A do budúcnosti by mohlo dodatočný impulz k úverovaniu priniesť zavedenie tzv. finančných nástrojov v rámci Strategického plánu SPP pre roky 2021-2027. Vďaka nemu by mohli získať lepší prístup k úverom aj mladí a malí poľnohospodári. Finálne znenie Strategického plánu by malo byť známe 1.1.2021, uvidíme, či si v ňom nájdu svoje miesto aj finančné nástroje.
David Karkulín
