Komentár: Koľko budú dojiť kravy o 50 rokov?

Na strane 19 píše: „Pri nijakej hospodársky využívanej vlastnosti nedošlo v procese domestikácie k takému výraznému zlepšeniu ako v produkcii mlieka. A, čo je ešte významnejšie, nijaká vlastnosť nemá ani takú potenciálnu rezervu ďalšieho stupňovania.“ Vzápätí podľa vtedajších (hovoríme o 70. rokoch minulého tisícročia) individuálnych výkonov dojníc odhaduje potenciál mliekovej produkcie v rozmedzí 12 500 až 16 000 kg za laktáciu. Po bezmála 50 rokoch od tejto prognózy už máme na Slovensku najlepšie stáda, ktoré sa k spodnej hranici odhadu vzácneho odborníka a vizionára plne priblížili.

Dynamika nárastu mliekovej produkcie dojníc na Slovensku je pri konfrontovaní čísel z obdobia rokov 1960 – 1989 s časovo rovnakým obdobím 1989 – 2018 päťnásobne intenzívnejšia. Ak si vezmeme mliekový čiernostrakatý dobytok, ten u nás v roku 1989 dosahoval priemernú úžitkovosť 4 186 kg za laktáciu, kým vlani to bolo už 9 593 kg.

Na výbornom seminári, ktorý zorganizovala Slovenská holsteinská asociácia (SHA) z iniciatívy jej výkonného riaditeľa Igora Lichanca, komentoval špičkový odborník na chov holštajnských dojníc Vladimír Novotný z českej firmy MTS, spol. s.r.o., prognózu vedcov, uverejnenú v prestížnom vedeckom časopise Journal of Dairy Science. Odhadujú v nej očakávané parametre chovu dojníc v USA v roku 2067. Počet obyvateľov sveta by mal narásť na 10,6 miliárd. Nebude jednoduché zabezpečiť pre každého primeranú výživu, vrátane potrebných živočíšnych bielkovín. Keďže prostredníctvom kravského mlieka patrí ich výroba k najefektívnejším, dôležitý bude práve sektor chovu dojníc.

Environmentalisti často poukazujú na škodlivú produkciu metánu dojnicami. Profesor Frank Mitloehner v tejto súvislosti zosumarizoval vo forme výborného didaktického videa aktuálne vedecké poznatky (video je dostupné aj na stránke SHA www.holstein.sk). Vysvetľuje tu existujúce obrovské rozdiely v časovom trvaní „odbúravania“ metánu z prirodzených zdrojov, akým sú i zvieratá, oproti CO₂ z neprírodných zdrojov, napr. emisií automobilov. Podľa neho, ak by nevzrastal počet dojníc, nevzniká ich chovom pre našu planétu žiadny problém.

Trochu vyššie spomínaná, v prestížnom časopise publikovaná prognóza vedcov hovorí o tom, že vzhľadom na úžasný pokrok v genomickom hodnotení hovädzieho dobytka je možné očakávať v najväčšej holštajnskej populácii na svete – na farmách v USA, nárast priemernej produkcie mlieka zo súčasných 13 600 kg na dojnicu za laktáciu na viac ako 30 000 kg v roku 2067. A to pri sprievodnom zlepšení zdravia dojníc, nakoľko aj na jeho ukazovatele je už, vďaka obrovskému pokroku v genomike, možné úspešne šľachtiť. Je teda reálne, že produkciu mlieka vo svete dokážeme v horizonte 50 rokov zdvojnásobiť bez toho, aby sa musel zvyšovať počet dojníc.