V tomto roku sa počas výstavy Agrokomplex 2019 konal v poradí už 8. ročník Diskusných okrúhlych stolov
Na tému diskutovali podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho a predseda Združenia mladých farmárov Slovenska Milan Jurky.
G. Matečná zdôraznila, že Slovensko ako aj ostatné členské krajiny sa musia pripraviť na to, že SPP do budúcna bude zelenšia a práve preto i Strategický plán bude musieť reagovať na tieto súčasné požiadavky Európskej komisie (EK). Ministerka pripomenula slovenské strategické ciele, ktoré chce naša krajina presadzovať pri tvorbe finálnej verzie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ pri trialógových rokovaniach Rady ministrov, Európskej komisie a Európskeho parlamentu. V nich sa má cieliť hlavne na čo najskoršiu konvergenciu priamych platieb medzi členskými krajinami, pričom cieľom Slovenska je sa dostať do roku 2027 na 100 % priemeru únie.
Ďalším bodom je možnosť presunu financií medzi piliermi, pričom i v súčasnom návrhu EK je uvedená možnosť presunu 15 % rozpočtu. „Je na nás a odbornej verejnosti, aby sme posúdili aké efektívne bude presúvať financie medzi piliermi. Ak docielime, že vláda bude kofinancovať 2. pilier vyšším percentom, môžeme si dovoliť, samozrejme na základe výsledkov analýz, nechať viac peňazí v 1. pilieri a nepresúvať veľké čiastky do 2. piliera“, načrtla možnú stratégiu v tejto oblasti podpredsedníčka vlády. Ďalšou prioritou Slovenska je stropovanie priamych platieb na dobrovoľnej báze. „Zo začiatku sa hovorilo o povinnom stropovaní, ale k dnešnému dňu máme informácie, hoci EK to ešte neschválila, že stropovanie bude na dobrovoľnej báze.
V praxi by to znamenalo, že každý členský štát by si určil aký ten strop platby na farmu bude a peniaze, ktoré by boli zastropované, sa budú môcť použiť na tzv. redistributívnu platbu, z ktorej by mohli profitovať napríklad malí farmári“ skonštatovala ministerka. Členský štát by si určil, na koľko prvých hektárov by sa platba poskytovala. Slovensko má prepočítané, že ak by bol strop na 100 tis. EUR na farmu, na redistributívnu platbu by išlo 19 mil. EUR. Ak by sa dala redistributívna platba na prvých 30 ha pôdy, potom by jej výška bola na úrovni 88 EUR/ha, ak by sa dala na 100 ha (maximálna výmera určená EK v doterajšom návrhu SPP), potom by sa sadzba hýbala na 44 EUR/ha. Slovensko tiež podporuje stratégiu vyčlenenia čo najvyššieho percenta rozpočtu SPP na viazané platby, ktoré by boli ideálnym nástrojom pre podporu produkcie v odvetví.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho naznačil, že nová SPP kvôli časovému sklzu nezačne platiť skôr ako od januára 2022 a teda znovu sa bude uplatňovať prechodné obdobie. Súčasne prízvukoval, že aj keď pre nové programovacie obdobie stále nie je známy viacročný finančný rámec, poľnohospodári by sa mali pripraviť na nižšie sadzby priamych platieb. Tento trend pritom má nastúpiť už v roku 2020. „V roku 2020 skončí presun financií z II. do I. piliera, čím sa priame platby vrátane greeningu dostanú zo súčasných 212 EUR/ha na reálnych 170 – 180 EUR/ha“ upozornil E. Macho. S podobnou sadzbou je pritom realistické počítať aj po roku 2020, nakoľko je tu realistický scenár, že Slovensko nebude mať tentoraz veľkú ambíciu presúvať peniaze z rozvoja vidieka do priamych platieb.
Na druhej strane predseda komory vyjadril svoj osobný názor, že nie je zástancom ani pre nejaký markantnejší presun peňazí z I. do II. piliera, čoho výsledkom by mohol byť citeľnejší pokles sadzby priamych platieb. Ak však sa štát rozhodne kofinancovať 40 % druhého piliera a súčasne sa tento pilier dominantne naviaže na neprojektové podpory smerujúce na citlivé odvetvia, stojí za to o takomto presune hlbšie diskutovať. Líder SPPK sa tiež pozastavil pri otázke stropovania. „Nerobme zo stropovania dogmu. Ak bude stropovanie len zo základnej, teda nie celkovej priamej platby, od ktorej sa budú dať odpočítať osobné náklady, dramatický dopad na slovenské poľnohospodárstvo by to nemalo mať. Skôr si urobme názor na to, čo by urobila s odvetvím redistributívna platba na prvých 50 ha vo výške 400 EUR/ha“, upozornil E. Macho.
Predseda Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF) Milan Jurky označil ako jeden z kľúčových súčasných problémov mladých a začínajúcich farmárov ich sťažený prístup k pôde. „Štát by si mal povedať, či mladí farmári sú dôležití pre rozvoj vidieka“, poznamenal líder ASYF. Súčasne navrhol, aby Slovenský pozemkový fond viac sprístupnil mladým štátnu pôdu vo forme podpory podnikateľského inkubátora pri začiatkoch ich podnikania. ASYF súčasne preferuje, aby v novej SPP bolo stropovanie povinné a aby sa čo najviac peňazí presunulo z I. do II. piliera. V rámci druhého piliera by pritom bolo vhodné, aby boli zavedené finančné nástroje ako napríklad bankové záruky, bonifikácia úrokov či čiastočné refinancovanie úverov, ktoré by pomohli mladým s ekonomicky životaschopnými projektmi efektívnejšie získať prístup k úverovým zdrojom.
Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko označil súčasný návrh novej SPP za revolučný, keďže tento dáva členským štátom veľkú flexibilitu nastaviť si agrárnu politiku podľa svojich potrieb.“ V novej SPP máme 9 strategických cieľov, pričom členské štáty si môžu nastaviť na tieto ciele svoje vlastné priority. Je to revolučné riešenie, no má to i svoje úskalia. Ak si nejaký členský štát zle nastaví SPP, tentoraz sa už nemôže sťažovať na Európsku komisiu“, podotkol Ladislav Miko. Zástupca EK tiež pripomenul, že tempo schvaľovacieho procesu novej SPP nemá v rukách Komisia, ale jednotlivé členské štáty a Európsky Parlament (EP). Komisia si totiž splnila svoju povinnosť tým, že predostrela návrh SPP, ktorý má teraz schvaľovať členské štáty (Rada ministrov) a EP. Ladislav Miko upozornil aj na to, že Európska komisia má od leta novú predsedníčku, ktorá vo svojom programe silne podporuje zelené technológie, čo môže ešte priniesť niektoré zmeny v oblasti financovania jednotlivých priorít vo Viacročnom finančnom rámci a vo finále ovplyvniť aj rozpočet SPP. Otázkou je, či v pozitívnom alebo negatívnom smere.
Viac informácií z tohtoročných Diskusných okrúhlych stolov na Agrokomplexe prinášame v AGROMAGAZÍNe 09/2019 na s. 14 až 16.
