Ján Huba
Stručné zhrnutie toho, na čo chcem zacieliť vašu pozornosť a následné úvahy,
Po čom túžime ako spotrebitelia? Čo sa týka živočíšnych produktov, tak by sme najviac preferovali mäso, mlieko, vajcia či med a výrobky z nich od zvierat narodených, odchovaných, chovaných a jatočne realizovaných na Slovensku (okrem včiel). Vajcia v jedálničku by sme mali najradšej od voľne chovaných nosníc. Mlieko od pasúcich sa dojníc. Boli by sme najspokojnejší, keby aj mäso na našich tanieroch pochádzalo od zvierat z voľného chovu, najlepšie tiež pastevného. To všetko chceme ako spotrebitelia.
Súčasne, stále tí istí ľudia, ale už (pre účel tohto komentára) označení ako obyvatelia Slovenska nechceme, a vieme za to petíciami urputne bojovať, aby v našom blízkom či vzdialenejšom okolí boli situované farmy s hospodárskymi zvieratami. Lebo údajne príšerne smrdia a devastujú životné prostredie. „Nevieme si predstaviť, ako tu budeme dýchať ten smrad“ – citujem starostku jednej z obcí ako reakciu na plánovanú výstavbu farmy. Následne ako cestujúci obyvatelia nechceme, aby sme uháňali popri roliach, na ktoré bola práve aplikovaná močovka či maštaľný hnoj. A, samozrejme, stále tí istí si neželáme, aby sa používali umelé hnojivá a „chémia“ všeobecne.
A ako potenciálni pracujúci - až na výnimky, ktoré si veľmi ctime a vážme! - väčšinovo a temer unisono odmietame pracovať v poľnohospodárstve. Najmenej nás láka práca dojiča, baču, mäsiara, kŕmiča.
„A číl buc múdry“ – pre budúcnosť výroby potravín na Slovensku priam bytostne dôležitá otázka položená v nitrianskom dialekte. Ako zvládnuť stav, keď to, čo ako konzumenti od živočíšnych potravín očakávame, súčasne ako obyvatelia tejto krajiny odmietame.
