Myslíte si, že zavedenie odvodu vyrieši problémy členov vo výrobno – dodávateľskom reťazci?
Na Slovensku je prítomný konflikt medzi potravinármi a farmármi na jednej strane a maloobchodom na druhej strane z toho dôvodu, že za ostatných dvadsať rokov sa zásadne zmenil spôsob ako funguje maloobchod na Slovensku. Dnes trhu dominujú veľké obchodné reťazce. A hoci postupne dochádza k trendu, ktorý badať hlavne v Bratislave, že sa čoraz viac etablujú malé predajne s lokálnymi a špeciálnymi produktmi, problémom je, že vo všeobecnosti fungovanie týchto predajní, podobne ako veľkých obchodných reťazcov, ktorých fungovanie je postavené na princípe centrálneho nákupu často na nadregionálnej úrovni. A tu je veľmi ťažké zapojiť malých individuálnych dodávateľov. Jednoducho, ak reťazec potrebuje napríklad maslo, tak chce mať garantované ustálené dodávky vo veľkých množstvách na konkrétne miesto v stabilnej kvalite, čo je veľmi ťažké zabezpečiť z pohľadu malého či aj stredného regionálneho výrobcu masla na Slovensku. Problémom Slovenska je aj to, že v zahraničí sa historicky nediali tak razantné zmeny vo fungovaní spoločnosti ako tu v rokoch 1948 či 1989, keď sa zo dňa na deň zbúral jeden systém a zaviedol nový a potom sa v 1989 znovu zbúral tento systém a zaviedol sa súčasný. A tak napríklad v Dánsku sú aj tí najmenší farmári výrazne zaintegrovaní do rôznych aliancií, združení, ktorými si na jednej strane riešia nákup vstupov do výroby a na druhej strane si takto zabezpečujú odbyt, čo znamená, že majú veľkosklady, vlastné bitúnky, mliekarne. Takýmto spôsobom dokážu byť partnerom týmto veľkým obchodníkom. To na Slovensku výrazne absentuje. Systém výkupu a družstevného prepojenia sa tu rýchlo rozpadol a nový systém nevzniká, resp. vzniká len veľmi pomaly, napríklad dobrým príkladom sú paradajkári, ktorí prišli na to ako zvládnuť naplniť potreby obchodníkov. No veľa poľnohospodárov a potravinárov to nateraz nedokáže a tu vzniká ten konflikt, pričom zavedenie odvodu ho nevyrieši. Obchodnú stratégiu nezmenia ani reťazce, pretože dnešný spotrebiteľ má záujem ísť do hypermarketu a nakúpiť si veľký košík potravín na týždeň, pričom očakáva prijateľné ceny, rovnaké ako v okolitých krajinách. Súčasný systém fungovania obchodných reťazcov túto ich požiadavku napĺňa. No ak by sme nemali tento systém tohto nazvem to „veľko - maloobchodu“, tak by to bolo horšie, pretože ceny potravín by boli vyššie a ponuka potravín užšia a celkovo komfort pre spotrebiteľa by bol nižší. Okrem toho zavedenie odvodu so súčasne nastavenými legislatívami podmienkami, kde je veľa výnimiek prinesie nutnosť náročnej kontroly ich plnenia a teda ďalšiu administratívu a byrokraciu. Predpokladám, že výpočet toho, koľko vlastne budú musieť jednotlivé reťazce odviesť, nebude žiadna hračka.
Koľko by sa malo ročne vybrať na odvode?
Podľa našich prepočtov pôjde o sumu medzi 80 až 90 mil. EUR.
V INESSe argumentujete, že ceny potravín technicky môžu kvôli odvodu z celého obratu vzrásť aj o viac ako 2,5 %. Prečo?
V rámci našich argumentov opakovane zdôrazňujeme, že tento odvod môže zasiahnuť ceny potravín ešte výraznejšie z toho dôvodu, že obrat obchodného reťazca netvoria len potraviny, ale aj textil, spotrebný tovar a elektronika. Obchodník totiž nemôže príliš dvíhať napríklad ceny televízorov, keďže jeho konkurenciou sú elektropredajne, ktoré žiaden odvod nemajú a teda nebudú musieť dvíhať ceny. Ak chcú byť obchodné reťazce konkurencieschopné, nemôžu zdvihnúť ceny televízorov či spotrebného tovaru. A tak aj časť odvodu za televízory a spotrebný tovar budú musieť premietnuť len do cien potravín, pretože ich konkurentmi v potravinách sú iné obchodné reťazce, ktoré budú tiež platiť spomínaný odvod. Tlak na ceny potravín podľa nášho názoru bude i vďaka tomu výrazný.
Celý rozhovor s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií (INESS) Martinom Vlachynským si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 01/2019 na s. 20 až 22.
