/AGROBIZNIS/
Nákupné správanie spotrebiteľov sa neriadi len racionalitou, ale i emóciami.
Hľadať a nachádzať riešenia na tieto otázky by mohlo i novootvorené Laboratórium spotrebiteľských štúdií na SPU v Nitre pod vedením hlavného koordinátora projektu Ing. Jakuba Berčíka, PhD.
Čo laboratórium ponúka?
Laboratórium pozostáva zo 4 hlavných častí. Prvú časť tvorí simulovaný nákupný priestor, ktorého úlohou je podrobne skúmať nákupný proces a rozhodovanie človeka pri výbere produktov. Jeho súčasťou je i pohyblivé rôznorodé osvetlenie regálov, ktoré plní funkciu zvýraznenia ponuky vrátane možnosti farebného prisvietenia regálových políc. Druhú časť tvorí multifunkčný senzorický stôl s implicitným systémom spätnej väzby. Jeho úlohou je zisťovať vnímanie výrobkov, obalov, dizajnu či použitých materiálov, pričom testovať je možné až 8 osôb súčasne, ktorí sú od seba oddelení vysúvacími prepážkami. V strede stola je umiestnená špeciálna otočná kamera na snímanie výrazov tváre, ktorá robí tvárovú biometriu. Rovnaký cieľ majú i tablety, ktoré sú taktiež súčasťou tohto stola. Špeciálom je potom aplikácia na zaznamenávanie reakčného času respondentov. Tretiu časť tvorí aromatizačný reaktor, ktorý dizajnom pripomína skôr sprchovací kút. Jeho úlohou je skúmať vplyv rôznych vôní na vnímanie a preferencie človeka. Box tiež disponuje farebným osvetlením slúžiacim na testovanie viacerých ľudských zmyslov súčasne. Systém skúma oblasť tzv. aromamarketingu, teda marketingu založenom na vnímaní dominantne pomocou čuchu. Štvrtá časť je univerzálna a zahŕňa počítače a zariadenia na monitoring vnímania reklám, webových prehliadačov či aplikácií s doplnením zbierania dát cez technológiu očnej kamery či monitoringu aktivity mozgu prostredníctvom elektroencefalografie. Na zbieranie a vyhodnocovanie dát autori projektu vytvorili vlastnú start – up firmu SAMO Europe, s.r.o.. Podľa zástupcu firmy Ing. Ivana Šodora je možné dáta zbierať nielen v laboratórnych podmienkach, ale i v reálnej praxi. Na to slúžia špeciálne okuliare s technológiou snímania pohybu očí, vesta a zariadenie na zber dát. Dáta je pritom možné zberať ako v online, tak i offline režime. Okuliare napríklad poskytujú informáciu o tom, kam sa zákazník pozerá ako často a ako dlho mu pohľad vydržal na konkrétnom mieste. Mobilná elektroencefalografia (zariadenie v podobe čiapky na hlavu) zase sníma aktivitu jeho mozgu počas realizácie výberu. Ak je potrebné sledovať mozog viac do hĺbky, využíva sa na to magnetická rezonancia. Hĺbkový monitoring mozgu podľa slov J. Berčíka hľadá odpovede na mechanizmus vzniku emócií človeka, zatiaľ čo encefalografia monitoruje aktivitu mozgu, z ktorej sa tiež dajú vyčítať rôzne zaujímavosti. Napríklad takto sa dá zistiť tzv. asymetria mozgových hemisfér a z nej vyčítať aké pocity mal človek pri danej činnosti a ako to vplýva na jeho pozornosť. Jakub Berčík hovorí i o ďalších praktických možnostiach využitia neuromarketingu. Obchodníci môžu napríklad vďaka nemu optimalizovať uloženie tovaru na regáloch ako i samotný dizajn a osvetlenie regálov. Spracovatelia takto môžu vylepšovať obaly, dizajn výrobkov v snahe urobiť ich atraktívnejšie pre spotrebiteľa. Uplatnenie tu môžu nájsť i zástupcovia prvovýroby. „Tento senzorický stôl je ako vyšitý pre testovanie produktov vyrobených prvovýrobou. Napríklad máme združenie Ovozela so slovenskými paradajkami, pričom vieme reálne testovať ako človek vníma to, že paradajky sú pôvodom zo Slovenska či zo zahraničia“, hovorí na margo podpory predaja slovenských výrobkov J. Berčík. Tiež za zaujímavú považuje otázku otestovania toho (zatiaľ tento výskum nebol realizovaný) ako slovenský spotrebiteľ vníma slovenskú Značku kvality SK a či táto značka zobrazená na výrobkoch dokáže vyvolať patriotizmus zo strany slovenského spotrebiteľa. Problematiku využitia technológií v praxi uzatvára konkrétnym dopytom zo strany jedného z výrobcov traktorov, ktorý chcel otestovať vnímanie pohodlia traktorovej kabíny, keď stroj obsluhujú ženy – farmárky. V Poľsku je totiž priaznivá podpora pre začatie podnikania farmárov a i preto si toto povolanie začínajú vyberať i zástupkyne nežného pohlavia. Na rozdiel od mužských kolegov sa však ženy pri výbere traktora zaujímajú nielen o technické parametre stroja a funkčnosť, ale tiež úroveň pohodlia. Tím okolo J. Berčíka tak aktuálne skúma aj to ako to teda vlastne skutočne vyzerá s tým pohodlím v traktore. Ako vidieť, záber využitia neuromarketingu je naozaj veľmi široký. A, nepochybne, i perspektívny.
