Eva Sadovská
Dňa 16. októbra oslavuje vyše 150 krajín po celom svete
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich celkových výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej nám zostáva na iné tovary a služby. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12,2 %.
Jedálniček a teda aj obsah nákupných košíkov Slovákov sa za posledných 20 rokov zmenil. Jeme menej mäsa a pijeme menej mlieka. Za to nám viac chutia syry, ryby a menej napríklad solíme. V našich jedálničkoch sme obmedzili ale za posledné dve dekády aj ovocie, zeleninu či strukoviny. Naopak, orechy a mak konzumujeme vo väčšej miere. Podľa názoru odborníkov na správnu výživu ale za odporúčanými hodnotami zaostávame napríklad v prípade konzumného mlieka, nakoľko v priemere Slovák vypije ročne iba polovicu z toho, čo by mal. Na druhej strane v prípade syrov a tvarohov sa takpovediac „prejedáme“. Slovákom na tanieroch chýbajú ale aj zemiaky a strukoviny. V ich konzumácii sme od odporúčaných dávok na míle vzdialení. Naopak, ubrať by sme mali napríklad v prípade spotreby cukru.
Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre každú šiestu slovenskú domácnosť. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže každý mesiac dovoliť iba niečo cez 8 %.
Podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako u nás ešte u Litovčanov, Maďarov a Rumunov (v rozpätí 16 – 20 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko, Holandsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka iba 1 - 2 domácností zo 100.
Síce sa sťažujeme na dražejúce potraviny, či na to, že na ich nákup odchádza až pätina našich výdavkov, no napriek tomu na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového dopadu (t. j. 0,3 kg potravinového odpadu denne). Veľmi zjednodušene povedané, je to to isté, ako keby ste si kúpili každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, by ste ho rovno vyhodili do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ patríme medzi tie krajiny EÚ, ktoré plytvajú potravinami najmenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Naopak, najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR.
Ďalšie výsledky z našich predchádzajúcich analýz zameraných na tému potravín:
- Počas prvého polroka 2018 boli ceny potravín medziročne vyššie o 5,4 %. V júli a v auguste 2018 medziročný rast cien potravín spomalil na 3,6 %.
- Slovensko má siedme najlacnejšie potraviny v EÚ. V rámci V4 sme ale najdrahší.
- Slovensko nie potravinovo sebestačnou krajinou. Export potravín a agrokomodít je o tretinu nižší ako import.
Eva Sadovská
analytička Slovenského farmárskeho, družstva
