Pred hodinou sme zišli z diaľnice za Ľubľanou. Cesty, po ktorých nás vedie navigácia a zvedavosť sa neustále zužujú. Posledné úseky prechádzame dokonca štrkovou cestou sotva širokou pre jedno auto. Krajina okolo neprestáva prekvapovať, kopce síce nie sú vysoké, sú však o to viac strmé, pokryté lesmi, poprepletané upravenými pasienkami a lúkami.
Tabule nám oznamujú názvy obcí, avšak domy sú príliš ďaleko od seba na to, aby sa cesty medzi nimi dali nazvať ulicami. Každý dom má priľahlé hospodárske budovy a niekoľko riadkov súmerne obrobeného políčka so zeleninou chráneného elektrickým oplôtkom pred zverou. V širšom okolí majú usadlosti spravidla niekoľko hektárov lúk, pasienkov a lesov.
Približne polovicu poľnohospodárskej pôdy Slovinska tvoria trvalé trávne porasty, ktoré v podhorských oblastiach obhospodarujú rodinné farmy tradičným spôsobom. Územie vo svojej histórii neprešlo dôslednou kolektivizáciou, čím sa zachoval charakter krajiny a vzťah ľudí k obhospodarovaniu pôdy. Na známom online rezervačnom systéme ubytovania sme našli jednu z takýchto fariem v oblasti medzi Cerknicou a Ľubľanou, ktorá sa nazýva Zelený kras a ubytovali sa na jednu noc.
Takpovediac, na konci sveta čakáme, že nás privíta starší pán hospodár, avšak na naše prekvapenie je to mladý, sympatický muž okolo tridsiatky. Ukázal nám našu jednoduchú izbu so solídnym pripojením na internet, posteľami, kúpeľňou a ponúkol večeru.
Chvíľu sme váhali, pretože sme ešte boli sýti z pljeskavice z Mariboru – tradičného jedla z mletého mäsa podobné nášmu čevapčiči. Priniesli nám menu, ktoré by pokojne znieslo prívlastok degustačné. Delikátny krém z vlastnoručne nazbieraných húb v okolitých lesoch otvoril paletu jedál z lokálnych produktov. Z kuchyne nás prišla pozdraviť Urbanova mama. Usmievavá pani v zástere so šatkou na hlave nám popriala dobrú chuť. Dostali sme pečené mäso z jeleňa, hovädzie z čierneho angusa a prerastený kúsok bravčového z pôvodného plemena chovaného na pastve nazývaného „Krškopolski pujs“. Menu bolo obohatené o čerstvý šalát, rôzne rolády a zaujímavú parenú knedľu plnenú vajíčkom. Na koniec tvarohový koláčik. Bola by chyba, vynechať takúto večeru. Čerstvosť a príjemné prírodné arómy pokrmov potvrdzovali originalitu.
Ing. Ondrej Pastierik, PhD., Mgr. Nina Pastieriková
NPPC Lužianky
Snímky: autori
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
