Regeneratívne poľnohospodárstvo má za cieľ zlepšovať zdravie pôdy a odolnosť plodín (vrátane pastevného porastu) postupmi, ktoré zvyšujú zastúpenie pôdnej organickej hmoty.
To pomáha zlepšovať rozmanitosť pôdnej mikrobioty a schopnosť pôdy zadržiavať vodu a viazať uhlík zo vzduchu – robiť z pôdy bohatšiu uhlíkovú a vodnú banku krajiny.
Regeneratívna pastva spočíva v tom, že nedochádza k „prepásaniu“, rastliny nie sú úplným vypasením oslabené a rýchlejšie obrastajú. Informačné zdroje, venované regeneratívnej pastve odporúčajú, aby dobytok nespásol porast pod 13 cm. Za optimálne považujú nedovoliť dobytku, aby spásol viac ako 50 % dostupnej biomasy. Pri spasení viac ako 50 % biomasy rastliny dochádza k drastickému zastaveniu rastu jej koreňov.
V praxi sa to dá dosiahnuť krátkym pobytom veľkého počtu zvierat na pasienku, ktorý dosahuje väčšiu výšku. U nás sa s takto plánovaným a organizovaným pasením nestretávame. V tejto súvislosti treba povedať, že na Slovensku sa pasie menej ako 2 % celkového počtu dojníc, keďže výrazne prevláda intenzívny systém chovu.
V talianskych Dolomitoch, na Malge Pellegrino (1 918 m n. m), pod vrcholom Cima dell´ Uomo (3 010 m n. m) boli pasienky organizované systémom, ktorý mal prvky regeneratívnej pastvy. Porast bol vysoký asi 50 cm a vypásaný do výšky okolo 20 cm. Pásli sa tu dojnice rôznych plemien a kríženky (pozri snímky pod textom).
Vplyvom väčšieho počtu zvierat na menšej ploche napriek ich krátkemu pobytu v oplôtku bol povrch pôdy pomerne husto zvieratami pohnojený (na snímke). Na pasienku neboli „prepasené plochy“ a porast dosahoval po pastve asi 20 cm.
Regeneratívna pastva je kľúčovým aspektom, urýchľujúcim regeneráciu pôdy a výrazne zvyšujúcim obsah organickej hmoty v nej.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV
Eva Hubová, Nitra
