Nedostatok veterinárnych lekárov pre veľké zvieratá či ich pôsobenie vo funkcii manažérov fariem - to je len zlomok toho, o čom sme sa rozprávali počas našej návštevy košickej UVLF s jej rektorom prof. MVDr. Jozefom Nagyom, PhD., (JN) a prorektorom pre klinickú činnosť a styk s praxou MVDr. Borisom Vojtekom, PhD. ,(BV), ktorým sekundoval zástupca firmy AGROCONTRACT, a.s., Mikuláš Ing. Marian Záhumenský (MZ).
Čím žije v súčasnosti košická UVLF?
JN: Naša univerzita prešla tento rok národnou akreditáciou. Medzinárodná akreditácia Európskou asociáciou inštitúcií pre veterinárne vzdelávanie (EAEVE) prebehla v rokoch 2015-2016 a platí 10 rokov (po novom bude platiť už len 7 rokov). Pripravujeme samohodnotiacu správu a návšteva pracovnej skupiny EAEVE by mala prebehnúť v apríli 2025. Medzinárodná akreditácia je pre nás dôležitá, aby sme vedeli získavať zahraničných študentov. Na základe pripomienok EAEVE, vysokej zaťaženosti pedagógov a študentov i na základe požiadaviek praxe sme vykonali úpravy študijných plánov študijného programu Všeobecné veterinárske lekárstvo v slovenskom (i v anglickom) jazyku i študijného programu Náuka o živočíchoch. Výrazne sme znížili počet hodín, väčší dôraz bude kladený na samoštúdium a v poslednom – 6. roku štúdia bude už len praktická výučba. Prehodnotili sme aj prax, ktorú vykonávajú naši absolventi (vrátane praxe vykonávanej u súkromných veterinárnych lekárov prostredníctvom KVL SR), v 2. ročníku štúdia sme zaviedli tzv. predklinickú stáž u spolupracujúcich subjektov. O našich študentov je pomerne veľký záujem aj preto, že v praxi je akútny nedostatok manažérov živočíšnej výroby. Preto sa ich snažíme orientovať aj týmto smerom.
Dotkli ste sa aj otázky uplatnenia vašich absolventov v praxi. Ako ste na tom v tejto oblasti?
JN: Máme nízky podiel nezamestnaných absolventov. Ak by sa hodnotil až 2 roky po absolutóriu, mohol by byť aj nižší. Mnohí absolventi si dajú po promóciách „voľno“ – na úrade práce sú však evidovaní ako nezamestnaní.
Pri vypracúvaní záverečných prác naši študenti intenzívne spolupracujú s praxou a chovateľskými zväzmi, ktoré vypisujú témy týchto prác (aj dizertačných). K spolupracujúcim subjektom patria firmy, chovateľské zväzy aj spracovateľské subjekty či ŠVPS SR, ktorá má veľký záujem o našich absolventov.
BV: V súvislosti s prvým kontaktom so zvieraťom sa čoraz viac presadzuje myšlienka: Nikdy po prvý raz so živým zvieraťom. Preto sme zriadili Centrum klinických zručností, kde prebieha praktická výučba na rozličných silikónových modeloch zvierat.
Prax pociťuje nedostatok veterinárnych lekárov starajúcich sa o tzv. veľké zvieratá, na druhej strane ste spomenuli možné uplatnenie veterinárnych lekárov v pozícii manažérov ŽV.
JN: Generácia veterinárnych lekárov, ktoré robia tzv. veľkú prax starne a náhrada prichádza veľmi pomaly. Preto sme posunuli prvý kontakt našich študentov už do 2. ročníka. Jedným zo spolupracujúcich manažérov je aj Ing. Marian Záhumenský. Je dobré, že študenti môžu navštíviť aj takýto špičkový, supermoderný chov, kde budú mať možnosť vidieť najnovšie technológie. U nás na univerzite zabezpečujeme prednášky odborníkov z praxe pre našich študentov, pretože cítime, že toto je oblasť, ktorú potrebujeme pokryť. Aj pred niekoľkými dňami sme podpísali dohodu so subjektom podnikajúcim v oblasti hydinárstva. Snažíme sa pokryť čo najširšie spektrum subjektov, aby sa naši študenti mohli zoznámiť s organizáciou chovu, so spôsobmi práce, technológiami atď.
BV: Nižší záujem študentov a absolventov o „veľkú“ prax nie je len záležitosťou Slovenska. Podobný problém majú aj v Nemecku. Aj pre tamojších študentov je lákavejšia predstava práce na klinikách malých zvierat, kde budú mať k dispozícii najnovšie zariadenia ako v humánnej medicíne a budú pracovať pekne v teple.
MZ: Klesá nielen záujem o prácu praktického veterinárneho lekára pre veľké zvieratá, ale aj počet podnikov, kde by sa dala táto prax vykonávať. V čase, keď sme zakladali SZPM, bolo 800 chovateľov dojníc s predajom mlieka do mliekarní. V súčasnosti je u nás už len 310 producentov kravského mlieka. Takže klesá aj potreba veterinárnych lekárov „veľkej“ praxe. Podobné je to aj pri ošípaných, hydine a malých prežúvavcoch. V minulosti nebývalo zvykom, aby veterinárni lekári manažovali chov HZ. Tým, že je obrovský deficit ľudí v praxi, je tu priestor na to, aby sa z ľudí vzdelaných vo veterinárno-zootechnickej oblasti mohli veľmi dobre uplatniť najmä tí, ktorí majú riadiace schopnosti. Nadaný manažér s veterinárnym vzdelaním bude určite veľmi vyhľadávaný. Schopní manažéri dokážu veľmi dobre pokryť aj finančné potreby svojich rodín.
BV: Veľký vplyv na to, či má študent veterinárnej medicíny záujem o hospodárske zvieratá, má aj región, z ktorého pochádza. To súvisí zrejme aj so všeobecným trendom vnímania potravín ako niečoho, čo nájdu na pultoch obchodov, a takmer vôbec ich nezaujíma to, kde začína cesta potraviny do obchodu. V Nórsku takýto problém ešte nepociťujú. Hoci aj tam existujú veľké farmy v oblasti hlavného osídlenia, v ostatných regiónoch je stále dostatok malých fariem, na ktorých pôsobia aj naši absolventi.
Celý text nájdete v piatom tohročonom v&ydaní Slovenského CHOvu na s.22-23.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Za rozhovor poďakovali Marián Dukes a Ján Huba, Slovenský CHOV
