Prinášame vám rozhovor s vedúcim oddelenia agrofinancovania a štruktúrovaného financovania Tatra banky Petrom Hudecom, MSc.
Aké ekologické legislatívne iniciatívy Európskej únie ovplyvňujú poľnohospodárov?
Poľnohospodárstvo sa vždy nachádzalo v epicentre ekologických iniciatív. V nasledujúcich rokoch ho budú ešte intenzívnejšie priamo a nepriamo ovplyvňovať v základných strategických otázkach samotného podnikania, ako aj vo financiách a investíciách. Spoločným stavebným základom týchto iniciatív je zelená dohoda, ktorá vo svojej samotnej podstate udáva smerovanie boja s klimatickou zmenou. Slovenská poľnohospodárska politika na roky 2023-2027 sama o sebe prináša mnoho pro-ekologických zmien, ktoré na seba viažu aj financovanie z európskeho rozpočtu. Medzi ďalšie v poľnohospodárstve menej diskutované iniciatívy s rovnakým základom môžeme zaradiť napríklad európsku taxonómiu udávajúcu rámec na systém riadenia udržateľnosti ESG a pravidlá Európskej únie o využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a lesníctva.
Ako konkrétne sa ESG aktivity dotknú poľnohospodárstva?
ESG predstavuje model hodnotenia udržateľného správania sa na trhu v rovine environmentálnej,sociálnej a riadiacej. Pojem je už dobre zaužívaný vo svete bankárov a audítorov, no korporátneho sveta sa dotkne po prvýkrát v rokoch 2025 a 2026, kedy majú spoločnosti nad 500 a 250 zamestnancov povinnosť publikovať ESG report a kvalifikovať sa na ESG skóre. Zdanlivo klamlivý je prvý dojem, ktorý napovedá, že sa povinnosť bude týkať len nadnárodných a veľkých spoločností. Tieto spoločnosti budú hodnotiť napríklad uhlíkovú stopu v celom svojom dodávateľskom reťazci. V honbe za uhlíkovou neutralitou a pozitívnym skóre tak môže napríklad obchodný reťazec preferovať lokálneho dodávateľa potravín s oveľa nižšou uhlíkovú stopou vďaka krátkej vzdialenosti z miesta produkcie do miesta finálneho predaja. Iniciatívou k takémuto správaniu reťazcov bude v prvom rade znižovanie vlastnej uhlíkovej stopy spoločnosti, v stále sprísňujúcejších sa pravidlách.
Podľa vášho názoru, existuje spôsob, ako sa na tieto zmeny môžu poľnohospodári už dnes pripravovať?
ESG môže nepriamo pomôcť napríklad lokálnym producentom viazaných plodín, primárne zeleniny a ovocia, alebo producentom mlieka. Takýto lokálny producent však bude rovnako musieť dbať na to, aby uhlíková stopa jeho produkcie bola nižšia ako tá zahraničného konkurenta. Uhlíkovú stopa prevozu potravín totiž môže byť jednoducho kompenzovaná napríklad potrebou vykurovania skleníka fosílnymi palivami. Banky už dnes zvýhodňujú takzvané zelené investície, čo v prípade poľnohospodárstva znamená napríklad aj investíciu do obnoviteľných zdrojov, ktoré môžu výrazne zredukovať tvorbu práve takýchto emisií. Priamy dopad pre poľnohospodársky sektor však dnes ešte nevieme zadefinovať pre nedostatočnú úpravu poľnohospodárstva v rámci európskej taxonómie. Regulácie európskej taxonómie postupne nastavujú pravidlá pre jednotlivé sektory začínajúc s najväčším podielom vzniku emisii, ako je napríklad výstavba budov, ktorá sa podieľa na tvorbe emisií až 39 %. Krátkou odpoveďou ale je, v rozumnej miere naskočiť čo najskôr na vlak, ktorý smeruje k energetickej efektívnosti. V Európe sa už zápas o líderstvo v energetickej efektivite totiž začal.
Peter Hudec, MSc.
vedúci oddelenia agrofinancovania a štruktúrovaného financovania, Tatra banka
Akú úlohu tu zohráva pôda a jej vlastníctvo?
Na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ktorá vyplýva z európskeho klimatického zákona, potrebujeme predovšetkým dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov. Keďže nie je realistické eliminovať všetky emisie, je nutné uhlík odstraňovať, napríklad štandardnými poľnohospodárskymi procesmi a jeho uskladnením v pôde. Poľnohospodárstvo a lesníctvo preto predstavujú dva sektory, ktoré na jednej strane emisie generujú, no na strane druhej môžu predstavovať významný zdroj takzvaných negatívnych emisií, ktoré fungujú ako emisná kompenzácia. Revidované nariadenie o využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a lesníctva v prvom rade ukladá po prvýkrát samostatný cieľ čistého odstraňovania uhlíka z využitia pôdy vo výške 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030. Rovnako regulácia prinesie základné štandardy pre certifikáciu a monitoring uhlíkových kompenzácii na európskej úrovni, samotnú realizáciu plnenia cieľov, ako aj mechanizmy financovania nechávana implementáciu členských štátov.
Môžu poľnohospodári očakávať výnos z predaja takýchto kompenzácií?
Je potrebné zdôrazniť, že európske štandardy rátajú s dodatočným prvkom záchytov uhlíka oproti existujúcemu, resp. benchmarkovému stavu. Dnes tento benchmark ešte legislatíva nedefinuje, no v jednoduchej logike je pravdepodobné, že bude favorizovať využívanie organických hnojív a moderné regeneratívne a uhlíkové postupy v poľnohospodárstve a samotné ukladanie uhlíka v pôde. Otázkou preto ostáva, kde by sa v prípade potenciálneho obchodu s emisnými, resp. zeleným certifikátmi zaradila prevládajúca konvenčná poľnohospodárska výroba. Na túto otázku však dnes ešte nevieme odpovedať. Cieľ pre poľnohospodárov z pohľadu emisií by mohol zadefinovať zákon o zmene klímy z dielne Ministerstva životného prostredia. Sektor poľnohospodárstva v aktuálnej verzii má za cieľ do roku 2030 znížiť emisie o 10 % v porovnaní s referenčným rokom 2005. Zákon pojednáva o redukcii anorganických hnojív, zlepšení stravy zvierat, pastevnom spôsobe chovu a monitorovaní metánu na úrovni farmy. Rovnako už v minulom roku evidujeme pokus zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v podobne zákona o klimatickom fonde na pôde. Vo vzťahu k vlastníkom, užívateľom a obhospodarovateľom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov tento zákon predpokladal vznik nového zdroja príjmu, ktorý ma ekonomicky motivovať k zavádzaniu priaznivých pôdoochranných postupov na pôde. Zákon však neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, preto bude už na novom vedení Ministerstva pripraviť legislatívny rámec, ktorý bude reflektovať európske ciele a legislatívu, a rovnako dať odpoveď,s akými výnosmi môžu vlastníci pôdy rátať.
Môžete priblížiť ako k problematike pristupujú banky?
Banky budú postupne musieť integrovať ESG riziká do výpočtov svojich kapitálových rezerv v rámci tzv. Piliera 1., pričom platí, že rizikovejšie aktíva viažu kapitálu viac ako tie menej rizikové. Doteraz sa do úvahy brali „tradičné“ riziká, ako je kreditné, operačné či trhové. Postupne pribudnú ESG riziká, z ktorých najmä tie ekologické môžu mať na banky a ich kolaterál podstatný dopad. ESG riziko sa tak pravdepodobne postupne zohľadní nielen pri poskytovaní úveru, ale aj pri jeho cene. Už dnes môžu poľnohospodárski klienti dostať lacnejšie financovanie od bánk, ktoré sú rovnako motivované uprednostňovať práve ekologickejšie investície. Treba však povedať, že dnes je táto motivácia skôr marketingová, keďže reálne kontúry taxonómie pre poľnohospodárstvo ešte nepoznáme. Rovnako je pre bankový sektor dôležitá stabilita finančných výsledkov v niekoľkoročných horizontoch, pričom pri alternatívnych poľnohospodárskych postupoch je práve stabilná výkonnosť napriek nižším nákladom tou najnáročnejšou úlohou. V každom prípade sa banky budú správať v tomto smere rovnako ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt . Budú sa snažiť do svojich portfólií začleňovať zelené úvery tak, aby dosahovali čo najlepšie výsledky z pohľadu uhlíkovej neutrality. Pre všetky zúčastnené strany je dôležité, aby opatrenia na ochranu biodiverzity a klímy boli nastavené racionálne. Zároveň aby brali do úvahy poľnohospodára ako podnikateľa, ktorého základným cieľom okrem produkcie potravín je generovať zisk, a to obzvlášť v dnešnej dobe, kedy je potrebné zvrátiť trend poklesu podnikateľského záujmu o poľnohospodárstvo.
Na otázky odpovedal
Peter Hudec, MSc.
vedúci oddelenia agrofinancovania a štruktúrovaného financovania, Tatra banka
