Keďže je jedným zo všeobecne rešpektovaných odborníkov oblasti manažmentu chovu dojníc, dovolili sme si ho požiadať o rozhovor k Téme mesiaca venovanej riadenej reprodukcii dojníc. Našim hosťom bol tentokrát špeciálny poradca firmy SCHAUMANN SLOVENSKO pre dojnice Ing. Marian Nagy.
Ako by si zhodnotil stav reprodukcie v našich stádach dojníc?
Ak by som mal celkovo hodnotiť sektor, pre mňa je práve reprodukcia oblasťou, ktorá vo mne vyvoláva najviac pozitívnych emócií. Hovorím to na základe výsledkov, ktoré sme dosiahli za posledných 15 rokov. Takže nejde o moje pocity, ale o „tvrdé“ dáta. Na ich základe môžem pokojne prehlásiť, že v mnohých reprodukčných parametroch sme na tom aj lepšie ako niektoré chovateľsky vyspelé štáty.
Mohol by si byť konkrétny?
Ak v roku 2006 bolo 2,4 % kráv s laktačnou úžitkovosťou nad 9 000 kg, v roku 2022 sme ich už mali 52 %. To je fantastický posun. Ak niekto hovorí, že vysoká mlieková úžitkovosť sa „bije“ s reprodukciou, čísla hovoria niečo úplne iné. Medziobdobie, ako najčastejšie prezentovaný (pretože je verejne dostupný) parameter, malo vlani dĺžku 401, v roku 2021 405 a v roku 2020 409 dní.
Na margo malé vs. veľké chovy by som povedal len toľko, že chovov nad 500 dojníc je v kontrole úžitkovosti zhruba 8 %. Chová sa v nich však 23 % našich všetkých dojníc. Vlani mali „laktačnú „priemerku“ 10 930 kg mlieka a dĺžku medziobdobia 389 dní. To sú famózne čísla. Pre porovnanie použijem výsledky chovov s počtom 20-50 dojníc. Vlani nadojili len 6 075 kg mlieka na dojnicu a mali medziobdobie 441 dní. Na tom vidieť, že na veľkých farmách sa pracuje s reprodukciou systematicky.
Kde sú podľa Teba rezervy v reprodukcii našich stád dojníc?
Problémom je najmä nízka úroveň detekcie ruje. Tu máme asi viac „restov“ ako pri miere oplodnenosti. Súvisí to jednak s neustále sa zvyšujúcou veľkosťou stád. A tiež s tým že so zvyšujúcou produkciou sa skracuje trvanie prejavov ruje. Pritom práve pri vyhľadávaní ruje sa dá relatívne rýchlo dosiahnuť veľký pokrok: Je pomerne jednoduché zlepšiť sa zo 40 na 60 % mieru detekcie ruje. Je to v podstate otázka rozhodnutia. Naopak, zlepšiť mieru oplodnenosti z 35 na 45 % je v porovnaní s tým oveľa ťažšie.
Dnes si už neviem predstaviť manažovanie stáda dojníc bez adekvátneho softvéru (manažérskeho programu). V čase, keď takmer všetci vlastníme osobné inteligentné zariadenia by to malo byť samozrejmosťou. Pre objektívne hodnotenie efektívnosti reprodukcie by sme mali začať štandardne používať parameter Pregnancy rate (PR) ktorý je kombináciou vyššie spomínaných parametrov. Dnes už nestačí, ak má farma hodnotu PR 22. Už aj na Slovensku máme veľa fariem s PR vyššou ako 30. Ako príklad uvediem farmy Baka, Dubník, Bzince, Sobotište, Nemšovú, Prašice, či Tomašovce (mohol by som pokračovať). Poznám dokonca farmu s 800 jalovicami (Dolný Štál), kde je PR takmer 50, čo je doslova famózne.
V tejto súvislosti ma mrzí, že nie sú k dispozícii dáta o hodnote tohto parametra na celoštátnej úrovni. Je však možné ju teoreticky odhadnúť: Miera oplodnenosti (% teľnosti) po všetkých insemináciách bola v SR za rok 2022 38,7 %. V posledných rokoch sa pohybovala väčšinou v intervale 36-37 % (mierne teda stúpa). K úspešnosti vyhľadávania (detekcie) ruje sa dá dostať nepriamo: medziinseminačný interval je 48 dní. Po prepočte sa dostanem k úspešnosti detekcie ruje na úrovni 43,8 %. Tento údaj je tiež len približný, pretože nepoznáme kompletné pozadie reprodukcie. Mám na mysli priemernú dĺžku dobrovoľnej čakacej doby (VWP)na farmách. Teda nevieme počet rují, ktoré nám utiekli do času deklarovaného intervalu medzi otelením a prvou insemináciou (ten je v SR 75 dní). Takže hodnota PR by mala byť 16,95. Je to vlastne súčin % detekcie a teľnosti (43,8 x 38,7). 16,95 je veľmi zlé číslo.
Ako sme na tom s úspešnosťou detekcie ruje?
Mám skúsenosť, že farmy, ktoré sa rozhodli ísť cestou riadenej reprodukcie (pravidelné vyšetrenie teľnosti sonografom plus synchronizačné schémy)vedia skokovo zvýšiť detekciu ruje na úroveň 65-67 %. Pri nezmenenej úspešnosti inseminácie by sme sa dostali k hodnote PR 25,9 %. To je obrovský posun oproti 16,95. Farmy ktoré k riadenej reprodukcii pridávajú aj technologické pomôcky na vyhľadávanie ruje, sa dostávajú k 73 % úspešnosti detekcie. V tomto prípade je hodnota PR už 28,25 %. Táto hodnota sa už dá považovať za vyhovujúcu.
Za rozhovoru poďakoval Marián Dukes
Snímka: archív Ing. Mariana Nagya
Celý rozhovor si môžete prečítať v júnovom vydaní Slovenského CHOVu na s.16-17
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
