Prinášame vám skrátenú verziu rozhovoru s NAJ agromanažérom roku 2022 Ing. Ladislavom Kováčom, ktorý bol publikovaný v júnovom vydaní AGROMAGAZÍNu.
Keď sa povie MATEX, okamžite sa ľuďom vynorí v mysli prepojenie na osivá a hlavne pestovanie sóje. Keď ste vo Veškovciach začali so sójou, na Slovensku to bola neznáma komodita. Ako sa vám ju podarilo dostať do povedomia slovenských poľnohospodárov?
Prvýkrát sme začali pestovať sóju ešte na Štátnom majetku pred jeho privatizáciou. Bolo to v roku 1996. Pamätám si presne, bola to odroda OAC Erin, pričom na prvý pokus sa nám podarilo dosiahnuť výnos 1,7 tony z hektára, čo bola na tú dobu historická úroda.
No robili sme to v tej dobe viacmenej intuitívne, pričom sme boli súčasťou pilotného slovensko – holandského projektu pestovania sóje. Začali sme na 30 ha, dva roky na to sme komoditu pestovali už na 150 ha a momentálne naša spoločnosť pestuje sóju na výmere takmer 25 % celkovej obrábanej pôdy, čo je približne 500 ha. Dnes sme v situácii, že všetka sója, ktorá sa u nás vypestuje je na množiteľské účely.
Osivársky program je nosnou časťou podnikania našej firmy MATEX, ktorú sme na prelome milénia začali budovať na základoch Štátneho semenárskeho podniku. Na tomto podniku bola čistiaca osivová linka, boli tu ľudia, ktorí roky robili s osivami, takže sme mali predpoklady pre to, aby sme úspešne nadviazali na túto činnosť a súčasne priniesli na trh aj niečo nové.
Dnes sa na 80 % výmer nami obrábanej pôdy nachádzajú množiteľské porasty. Na množenie využívame celú výmeru sóje, celú pestovanú výmeru pšenice, približne 50 % pestovaných plôch tvrdej pšenice a súčasne sme zrejme už „poslední mohykáni“ na Slovensku, ktorí ešte robia množenie repky. Priznám sa, že pestovanie sóje je mojou srdcovou záležitosťou a tejto plodine venujeme najviac úsilia, financií a času.
Do povedomia poľnohospodárov sme sóju dostali hlavne skrz pokusníctvo. Chceli sme kolegom poľnohospodárom ponúkať len tie najlepšie odrody. Otázka znela: Ako dokázať vybrať to najlepšie z odrôd sóje, pšenice, repky, keď sami nemáme dostatok dát, informácií a skúseností o tom, že tá či iná odroda je skutočne dobrá?
Preto sme sa rozhodli, že odrody začneme sami testovať cez maloparcelové pokusy. Poskupovali sme väčšinu dostupných odrôd od osivárskych firiem, resp. sme ich zástupcov požiadali, aby nám dali do našich pokusov svoje odrody. A takto začala naša cesta.
Aby sme priblížili zistené výsledky poľnohospodárom, začali sme organizovať Dni poľa pšenice a repky ako aj Dni poľa sóje. Túto tradíciu sme udržali dodnes. Práve 20. júna 2023 organizujeme Dni poľa pšenice a repky, kde predstavíme 38 hybridných ako aj líniových odrôd repky a 86 odrôd pšenice. Našou stratégiou je testovať vybrané odrody plodín počas dvoch až troch rokov a následne pri tých, ktoré sa najviac osvedčujú na našom území, sa snažíme získať sublicenčné zmluvy a tieto potom ponúkať ako vhodné odrody do našich oblastí.
Tiež každoročne v prvý či druhý septembrový týždeň organizujeme Dni poľa sóje, pričom aj tu máme tento rok zasiatych 38 rôznych odrôd. S takýmto veľkým portfóliom odrôd môžeme smelo povedať, že Dni poľa tejto plodiny sú najväčším predstavením rôznych odrôd sóje minimálne v celom Československu a pravdepodobne i v celej strednej Európe.
V portfóliu odrôd sóje máme rakúske odrody, švajčiarske, ale napríklad i odrody z Kanady, pričom novinkou sú odrody z Brazílie a Argentíny. Nechýbajú overené odrody, pričom momentálne na Slovensku sú lídrom odrody ES Director či Atacama.
Ostaňme chvíľu pri experimentovaní. Pri sóji ste už dokázali v rámci pokusov pokoriť hranicu výnosu 5 t/ha. Máte konkrétny recept na dosahovanie tak atraktívnych úrod?
Áno, podarilo sa nám to v roku 2021 s odrodou Atacama, kde sme zaknihovali výnos 5,18 t/ha. Treba povedať, že to bol klimaticky veľmi slušný rok z hľadiska pestovanie sóje a k takému výsledku nám dopomohla i priazeň počasia. Súčasné odrody, ktoré sú na trhu a to nemyslím len tie naše, ktoré ponúkame, ale i ďalších osivárskych firiem, sú geneticky vyšľachtené tak, že už vedia dať potenciál štyroch až päť ton na hektár.
Odrody ES Director a Atacama sú vlajkovými loďami v dosahovaní maximálnych výnosov v strednej Európe a preto neprekvapuje, že sú i najpestovanejšími odrodami v tomto regióne. Recept na 5 tonovú úrodu sóje z hektára? Stredne ťažká kvalitná pôda, v priebehu vegetácie nejakých 80 až 100 mm zrážok. Trošku slušnejšie ošetriť plodinu, pričom nemusí byť vždy pravidlom aplikovať tri či štyri postreky, stačí aj menej, no treba vychytať invázne buriny. Trošku listovej výživy, trošku božskej pomoci a máte peknú úrodu.
Poľnohospodári túto sezónu čelia vysokým nákladom na vstupy pri klesajúcich realizačných cenách produkcie. Aká je situácia v oblasti cenotvorby osív? O koľko sú osivá medziročne drahšie?
Za našu firmu môžem povedať, že ceny osív sóje v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom vzrástli o približne 20 %. V prípade ozimných plodín pri pšeniciach a repke bol cenový nárast osív menší - do 10 %. Vzhľadom na to, že ostatný rok išli razantne nahor ceny vstupov ako sú hnojivá či prípravky na chemickú ochranu rastlín ako aj ceny energií, tak sa obávam, že zdražovanie cien osív ešte nie je u konca. Veľa bude závisieť od tohtoročných výsledkov žatvy.
Ak dosiahneme v rámci množiteľských porastov dobré úrody, zdražovaniu by sme sa mohli vyhnúť. No je tu veľa neznámych – možno bude treba produkciu dosúšať, pričom mesačné náklady na elektrickú energiu máme v porovnaní s obdobím spred dvoch rokov stále trojnásobné.
Za rozhovor poďakoval D. Karkulín
Snímka: M. Dukes
Celý rozhovor s NAJ agromanažérom 2022 Ing. Ladislavom Kováčom, konateľom firmy MATEX, s.r.o., Veškovce si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 6/2023 na s.20–22
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
