Od začiatku februára sa ujal funkcie dekana Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Je garantom študijného programu Hipológia i predsedom Zväzu chovateľov koní na Slovensku. Hosťom rubriky rozhovor je tentokrát prof. Ing. Marko Halo, PhD.
S akými cieľmi ste sa ujali svojej novej funkcie?
Moje ciele sa týkajú viacerých oblastí. Prvou je stabilizácia personálneho obsadenia fakulty tak, aby bola zachovaná kontinuita jednotlivých študijných programov, predmetov. Bol by som rád, ak by skúsenejší pedagógovia vychovávali mladších, ktorí budú mať lepší „drive“ v medzinárodnej spolupráci na projektoch, v publikačnej činnosti, podľa čoho je hodnotená každá fakulta. Samozrejme, nesmieme zabúdať aj na pedagogický rozmer našej práce. Ten je zárukou výchovy odborníkov, ktorí môžu byť po absolutóriu úspešní vo svojom odbore. V neposlednom rade chceme zachovať dobré vzťahy s našimi absolventmi v praxi.
Druhou oblasťou, na ktorú chcem klásť väčší dôraz, je hlbšie prepojenie našej fakulty s praxou. Myslím si, že by sme mali byť pre prax nezávislou autoritou, ktorá prináša nielen nové poznatky, ale dokáže aj nezávisle posúdiť skutočný stav a smerovanie odvetví, ktoré spadajú pod jej gesciu. V našom sektore musíme by uvážliví a musíme sa vyhýbať slepým uličkám a jednosmerným cestám, ktoré nikam nevedú.
Ako ste na tom na vašej fakulte so záujmom študentov, resp. s naplnením jej kapacitných možností?
Ak by sme sa na to pozreli cez nastavenie financovania vysokých škôl, mohol by som pokojne povedať, že vždy budeme mať málo študentov. Ak by som sa na to pozrel cez naše personálne zázemie, musím konštatovať, že obe strany rovnice sú približne v rovnováhe. Možno by sa dalo uvažovať o miernom zvýšení počtu študentov. To však nie je náš primárny cieľ, pretože by sme chceli aj naďalej poskytovať kvalitné vzdelanie. Preto je lepšie, ak je pri praktickej výučbe pomer 8-10 študentov na 1 pedagóga. Máme aj študijné skupiny s viac ako dvojnásobným pomerom, tie však pri praktických cvičeniach delíme na polovice.
Ako využívajú vaši študenti možnosti, ktoré im ponúkajú výmenné zahraničné študijné pobyty, resp. stáže?
Záujem zo strany študentov o tieto aktivity je pomerne intenzívny. To však neznamená, že by nemohli byť v tomto smere aktívnejší. Mnoho ponúk totiž zostáva „na ocot“. Na druhej strane však na ich obranu slúži najmä fakt, že v posledných 3 rokoch zasiahla negatívne do využívania ponúkaných pobytov najmä pandémia ochorenia COVID-19. Spomínaná pandémia zasiahla hlboko do života mladých ľudí, ktorí stratili mnohé sociálne návyky a kontakty. To, bohužiaľ, veľmi názorne demonštrujú študenti, ktorí nastúpili na univerzitu v prebiehajúcom akademickom roku. Podobne sú na tom aj budúci prváci. Prvá skupina bola „mimo školy“ rok a druhá dokonca až 2 roky.
Hoci som konštatoval, že využitie možností zahraničných pobytov by mohlo byť intenzívnejšie, na druhej strane musím povedať, že tí, ktorí ich využili, sú veľmi šikovní, majú snahu o získavanie nových informácií, nových kontaktov a partnerstiev nielen po ľudskej, ale aj odbornej stránke.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: autor
Celý rozhovor nájdete v májovom vydaní Slovenského CHOVu na s.16-17
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
