Prinášame vám úryvok z rozhovoru s predsedom predstavenstva PD Badín, členom predstavenstva SPPK a podpredsedom RPPK Banská Bystrica a Brezno Ing. Mojmírom Haškom, ktorý sme publikovali v augustovom vydaní AGROMAGAZÍNu.
Dvojica RPPK, v ktorých ste aktívnym členom, neoblomne poukazuje na problémy a výzvy, ktorým slovenskí poľnohospodári čelia. Aktuálnym pálčivým problémom je sucho, ktoré povedie nielen k redukcii úrod trhových plodín, ale taktiež nedostatku objemových krmív na Slovensku. Ako vyzerá aktuálna situácia?
Môžem povedať, že aktuálne sa nachádzate v oblasti, ktorá je v rámci Slovenska postihnutá suchom najviac. Okres Banská Bystrica totiž v druhej polovici júla predbehol z pohľadu zrážkového deficitu už aj Šariš a Zemplín. Náš región eviduje od začiatku roka zrážkový deficit 175 mm. Pritom súčasný príchod extrémnych horúčav nám môže „zlomiť krk“ úplne. Napriek situácii som prekvapený ako zvládli u nás tento deficit oziminy.
Pri repke sa nám v našom podniku podarilo dosiahnuť výnos 3,2 t/ha, čo je v blízkosti našich dlhodobých maxím. Pritom by sme mohli atakovať i métu 3,5 t/ha, keby nám jednu 50 ha parcelu nezničila divá zver, konkrétne diviaky a vysoká. Čo sa týka pšenice, tu sa výnosy hýbali na úrovni dlhodobého priemeru necelých 5 t/ha. Potvrdzuje sa týmto správnosť našej stratégie, a tou je snažiť sa tu zasiať čo najviac ozimín, ktoré dokážu počas jari využiť zimnú vlahu.
Pri jarinách zažívame extrémy v podobe buď nadmerných zrážok, ktoré nám nedovolia zasiať v agrotechnickom termíne alebo potom, naopak, problémy s deficitom zrážok, čo redukuje výnosy. Tohtoročný zrážkový deficit nám tak teda neovplyvnil príliš negatívne oziminy, no kritická situácia sa začína črtať pri jarinách, predovšetkým pri objemových krmivách. Prvé kosby krmovín to potvrdzujú. Máme dokončený zber sena, pričom oproti minulému roku sme tentoraz zobrali len tretinu objemu vlaňajšej produkcie. Na prvej kosbe lucerny sme zobrali oproti minulému roku o 40 % menej produkcie, na druhej kosbe už o 60 % menej a obávam sa, že z tretej kosby nezoberieme už vôbec nič. Kukurice sú tiež v biednom stave. Tie, ktoré sme siali v tradičnom termíne na konci apríla dosahujú momentálne polovičný vzrast oproti iným rokom.
No a kukurice ako aj ciroky, ktoré sme siali po zbere ozimnej raže, sú na tom najhoršie. Úprimne, som vďačný za to, že robíme senáže z ozimnej raže, ktorej sme tento rok zozbierali okolo 14 ton/ha. To nás teraz jediné drží nad vodou v rámci krmovinovej základne pre našu živočíšnu výrobu. Lenže kukurice a ciroky zasiate v máji po raži vyzerajú otrasne. Túto sezónu budeme mať veľký problém s objemovými krmivami. Čo sa týka sena, možno s kolegami s Oravy, prípadne cez nákup z Poľska budeme vedieť tento náš deficit nejako vykryť, ale pri kukuričnej siláži a senáži vznikne problém.
Nechystá sa nejaká kooperácia medzi farmármi na juhu a severe krajiny, kde poľnohospodári s nadbytkovou produkciou objemových krmív môžu pomôcť chovateľom s nedostatkom objemových krmív vykompenzovať tento ich deficit? Pomôžu si farmári na Slovensku navzájom?
Vzhľadom na počasie je vysoko pravdepodobné, že deficit kukuričných siláží a senáží bude celoslovenským problémom a teda príliš nebude s kade zohnať tieto komodity. A ak by aj bolo čosi na juhu krajiny, neviem si veľmi dobre predstaviť ako dovážať toľké množstvo kukuričnej siláže na tak veľké vzdialenosti. Dobre viete, že keď sa konzervované objemové krmivá vyberajú a dajú na kopu, tak to podlieha degradácii, čo napokon môže v konečnom dôsledku urobiť v chove viac škody ako osohu.
Jedine, že by sa prevážalo už zakonzervované krmivo v balíkoch, no je otázka, koľko by to stálo. Tiež si je treba uvedomiť, že tu bude veľký dopyt zo strany prevádzkovateľov bioplynových staníc, ktoré v SR dominantne bežia na kukuričnú siláž. No hlavne, kukuričnej siláže bude málo. Podobná situácia ako tu je na východe krajiny, aj na strednom Slovensku aj na západe. Je len pár oblastí, kde budú mať siláží dostatok, no i tu som sa bavil s manažérmi a tí mi povedali, že budú mať len pre seba a niečo málo do zásoby. A tak paradoxne možno ani rastúca cena vstupov a nízka cena mlieka nezredukuje stavy dojníc natoľko ako ich najbližšiu sezónu zredukuje sucho.
Aj my keď na jeseň zasilážujeme kukuricu a spočítame všetky objemové krmivá, tak až potom budeme vedieť, koľko dojníc sme schopní uživiť do novej úrody. Takže sa môže stať, že z našich 220 dojníc pôjdeme nadol možno o tretinu, možno i o viac. A potom je tu otázka, kam až môžeme zísť so stavmi nadol v rámci ekonomickej udržateľnosti tak, aby sme mohli naďalej zamestnávať ľudí, ktorých tu momentálne zamestnávame. Na jeseň nás čakajú ťažké prepočty. A to platí pre celé Slovensko.
Na producentov mlieka sa ostatné obdobie valí hneď viacero hrozieb. Ekonomika odvetvia trpí hlavne tým, že súčasný rast cien surového kravského mlieka čoraz viac zaostáva za rastom výrobných nákladov. Mohli by ste priblížiť ako výrazne sa roztvárajú ekonomické nožnice medzi cenami vstupov a výstupov chovateľov dojníc?
Keď som bol teraz nedávno v Rakúsku, pýtal som sa tamojšieho farmára za koľko predáva mlieko. Odpovedal, že za 49 centov/l, pričom dodal, že už i to je málo a že idú s kolegami tlačiť na rast ceny. Keď som mu povedal, že ja predávam za 43 centov/l, tak bez zaváhania zareagoval slovami: „Už by som to nerobil“. A to ešte my predávame mlieko cez odbytové združenie, ktoré má spravidla o 2 eurocent/l vyššie realizačné ceny v porovnaní s celoslovenským priemerom. No v tomto roku sme sa dostali do historicky najvyššieho záporného cash flow. Prečo? Tu je niekoľko podnetov. Nárast cien elektriny - medziročne o 105 %.
A to sme bookovali ceny ešte vlani v októbri za 161 EUR/MWh. Teraz sa cena hýbe na 300 EUR/MWh. Nafta – medziročný nárast o 35 %. Mzdy sme zvýšili o 5 %, pričom pri súčasnom tempe inflácie bude zrejme nevyhnutné ich zvyšovať naďalej. Za repkové šroty vynakladáme medziročne o 38 % vyššie ceny, pričom sójové šroty sme už z kŕmnej dávky vyradili. No a na druhej strane medziročný nárast realizačných cien mlieka predstavuje za prvý polrok 2022 v priemere len 20,3 %. V roku 2021 pred zdražovaním vstupov do výroby sme po započítaní vlastných nákladov na produkciu a všetkých podpôr realizovali mlieko so stratou 2,4 eurocent/l. Otázka znie, či nám v tomto roku medziročne stúpnu výrobné náklady „len“ o 30 %, alebo to bude bližšie k 50 % - tám.
Spravil som si i prepočet pre rok 2022 a ak v tomto roku medziročne stúpnu naše výrobné náklady o 30 %, potom sa naša strata vyšplhá na 7,3 eurocent/l mlieka po započítaní podpôr. A to je už aj vrátane započítania nedávno schválenej mimoriadnej podpory pre dojnice vo výške 98 EUR na VDJ. Ak by nám náklady medziročne stúpli o 50 %, potom sa naša strata dosiahne 16,4 eurocent na liter vyrobeného mlieka. To je neudržateľné. Toto neustojí nikto. A nikto toto ekonomické šialenstvo ani robiť nebude.
Dnes už mala byť nákupná cena mlieka na úrovni minimálne 50 eurocent/l mlieka. My sme ako komora bojovali za to, aby minimálna podpora na dojnice zo všetkých pilierov bola 500 EUR na dojnicu za rok. A dnes s plnou vážnosťou hovorím, že 650 EUR na VDJ bude málo. Ak sa niečo nestane s výškou poskytovanej podpory alebo cenou mlieka, potom sa musíme pripraviť na to, že chovatelia budú ďalej ustupovať od prvovýroby mlieka.
Celý rozhovor s predsedom predstavenstva PD Badín, členom predstavenstva SPPK a podpredsedom RPPK Banská Bystrica a Brezno Ing. Mojmírom Haškom si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 08/2022 na s. 20–22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
