Novozavedené druhy zvierat a rastlín niekedy predstavujú problémy pre pôvodné ekosystémy. Za hrozbu považujú včelári aj ázijského sršňa.
Sršne sú vynikajúci lovci. Na kŕmenie svojho potomstva zbierajú chrobáky, komáre, menšie osy a niekedy aj včely medonosné. V zásade sú to v našich očiach veľmi užitočné zvieratá. Ale ázijský sršeň sa zaujíma najmä o včely. Včelári sa obávajú o svoje kolónie, ak sa nový druh rozšíri ďalej.
V Európe sa šíri nový sršeň
Ázijský sršeň nie je v Európe dlho. Pôvodne pochádza z južnej Ázie, vyskytuje sa približne od východného pobrežia Indie po južnú Čínu. V roku 2004 boli prvýkrát zaregistrované vo Francúzsku. Odvtedy sa rozšírili aj v Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Švajčiarsku. V roku 2014 bol prvýkrát nájdený aj v Nemecku.
Požiadajte včelárov, aby hlásili pozorovania orgánom ochrany prírody
Včelári a ochranári žiadajú, aby v týchto dňoch spozorneli, keď okolo bzučí veľký hmyz. Môže to byť obrovská osa lesná, včela tesárska, sršeň európsky, ale aj ázijský sršeň. Je o niečo menší ako jeho rodný bratranec. A je aj inak sfarbený. Celkovo skôr tmavšie s oranžovými znakmi. Každý, kto hniezdo objaví, by to mal nahlásiť orgánom ochrany prírody.
Nové sršne pochádzajú z jedinej kráľovnej
Nový druh a všetky jeho jedince v Európe pravdepodobne pochádzajú z jedinej kráľovnej, ktorá sa dostala z Ázie do Európy. Aspoň to naznačujú genetické štúdie. To vysvetľuje aj ich sfarbenie. Vo svojej domovine je ázijský sršeň sfarbený veľmi odlišne. Tu sa objavuje len v tmavej verzii.
Kolónie sršňov potrebujú potravu, vrátane množstva včiel medonosných
Sršeň ázijský si stavia svoje veľké hniezda v korunách stromov. Do takéhoto hniezda sa zmestí až 2 000 robotníc plus kráľovná. Odtiaľ sa vydávajú na lov a za sezónu zachytia až jedenásť kilogramov hmyzu. Zdá sa, že číhajú pri úľoch a chytajú včely.
Kým pôvodné sršne majú na jedálnom lístku len 5 % včiel medonosných, pri ázijskom sršni je to vraj až 85 %. Včely medonosné z Ázie dokážu tohto sršňa veľmi efektívne odpudzovať, ale naša včela medonosná ešte nevyvinula účinnú stratégiu. Napríklad je bežné, že včely zaskočia dotierajúceho sršňa a potom ho v dave zahrievajú, kým neuhynie.
Ázijský sršeň nepredstavuje pre ľudí žiadnu hrozbu
Vo Francúzsku sa robia pokusy zadržať ázijského sršňa všade, kde je to možné. Nie je to bez problémov, pretože hrozí, že sa bude bojovať aj s pôvodným sršňom. Hoci ázijský sršeň nie je agresívny, treba sa k nemu správať s rešpektom a nerušiť ho. Aj neškodné uštipnutie bolí.
Z agrarheute.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: stock.adobe.com/ Ivan Vieito Garcia
