Už býva tradíciou, že Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a portál Polnoinfo.sk organizujú na najväčšej agrárnej výstave roka Agrokomplex sériu debát s odborníkmi prostredníctvom Diskusných okrúhlych stolov, ktoré tento rok oslávili už 10. výročie svojho pôsobenia. Aj tentoraz sa diskutujúci v debatách sústredili na aktuálne dianie a trendy v poľnohospodárstve, ktorým dominovali otázky zelenej politiky, strategického plánu či nových prístupov obhospodarovania pôdy, ktoré prispievajú k jej ochrane a trvaloudržateľnej produkcii.
Hneď úvodný vstup Diskusných okrúhlych stolov sa týkal regeneratívneho poľnohospodárstva, ktorý sa momentálne opatrne udomácňuje v našom chlebovom odvetví. Do diskusie na túto tému pod taktovkou moderátora Martina Jurča sa zapojili pôdny biológ a ekológ a bývalý vedúci zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko, konateľ spoločnosti Biopratex Prešov a poradca pre regeneratívne poľnohospodárstvo Ľubomír Marhavý a agronóm v PD Paňovce Tomáš Jusko.
Ako priblížil Ladislav Miko, regeneratívne poľnohospodárstvo nás núti aktívne premýšľať nad tým ako dostať pôdu do lepšieho kondičného stavu nie tým, že ju vylepšujeme, ale že jej vytvárame podmienky pre jej prirodzenú regeneráciu. Kým pod pojmom vylepšovanie máme na mysli napríklad dodávanie umelých hnojív pre vyrovnanie bilancie živín, pod pojmom regenerácia chápeme realizáciu zásahov, ktoré vytvoria optimálne podmienky pre to, aby sa pôda mohla sama zotavovať napríklad pôsobením výlučkov koreňov rastlín, dážďoviek, pôdnych mikroorganizmov a húb. „Základom regeneratívneho poľnohospodárstva je si uvedomiť, že sú veci, ktoré nedokážeme pôde zabezpečiť, ale musia to za nás urobiť pôdne organizmy a našou úlohou je ich v tom podporovať“, vysvetľuje Tomáš Jusko, ktorý využíva rôzne stratégie regeneratívneho poľnohospodárstva v praxi. Ako podotýka, v praxi je uplatňovanie regeneratívneho poľnohospodárstva zložité, pretože výstupy ovplyvňuje množstvo faktorov na čele rozdielnych klimatických podmienok v priebehu každej sezóny a tiež skutočnosť, že reálne výsledky stratégií regeneratívneho hospodárenia sa ukážu až s odstupom času. Ľ. Marhavý pripúšťa, že poľnohospodári v minulých rokoch síce zvýšili výkon poľnohospodárstva, no súčasne ruka v ruke s tým došlo k deštrukcii pôdnej štruktúry, poklesu obsahu organickej hmoty v pôde, čo dnes vedie k postupnému vysychaniu krajiny. Problémy s nedostatkom vlahy v pôde cítia pritom poľnohospodári už dlhšie obdobie. Poľnohospodári sami cítia, že je potrebné zmeniť prístup hospodárenia na pôde, no podľa slov diskutujúcich majú obavy, čo im prinesie táto zmena. Aj T. Jusko priznáva, že prejsť na regeneratívne hospodárenie si vyžaduje hlavne zmenu „v nastavení v hlave“ a tiež očakávať, že veci nepôjdu vždy tak ako si predstavujeme. „U nás vám nikto nepovie ako regeneratívne poľnohospodárstvo robiť, pričom problémom je, že všetko, teda napríklad aplikácia herbicídov či pesticídov je nastavená na konvenčný systém hospodárenia“, hovorí T. Jusko. Za kľúč k úspechu však považuje naučiť sa pracovať s dynamikou mineralizácie uhlíka v tomto systéme. Tá totiž prebieha v regeneratívnom hospodárení neskôr ako v konvenčnom systéme. I preto napríklad porast sóje v úvodných fázach rastu vyzerá pri regeneratívnom hospodárení doslova na zaoranie, no neskôr, keď sa naštartuje v pôde mineralizácia, porast dobehne zameškané a poskytne porovnateľný výnos ako v konvenčnom systéme. Ľ. Marhavý vidí ako veľké pozitívum tohto prístupu, že poľnohospodári dokážu ušetriť komfortne 30 % nákladov na produkciu, keďže množstvo operácií nechá na prírodu, ktorá pracuje zadarmo.
D. Karkulín
Snímka: autor
Viac informácií k podujatiu si môžete už čoskoro prečítať v AGROMAGAZÍne 09/2023.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Zľava na snímke moderátor M. Jurčo, L. Miko, Ľ. Marhavý, T. Jusko.
