BASF Butisan

BASF Butisan

Basf butisan

Streda 10.augusta 2022, meniny má Vavrinec, zajtra Zuzana

Na úvod spomenieme dve osobnosti z našich historicky spoločných čs. dejín. Jana Amosa Komenského 420 rokov od narodenia (28.3. 1592) a Johanna Gregora Mendela 220 rokov (22.7. 1822 v Hynčiciach na Morave). Čo je spoločné pre obidvoch? 

Duchovná služba (v Jednote bratskej Komenský ako jej posledný biskup) a Augustínska rehoľa vrátane opátstva (Mendel). Prvý bol jedným z najvýznamnejších humanistických mysliteľov 17. storočia (učiteľ národov), druhý zakladateľom genetiky, exaktnej, revolucionizujúcej vedy 20. a 21.storočia. Možno nezrovnateľné porovnávanie a hodnotenie. Realita, že bez vzdelania nie je ani poznania platí pri obidvoch vzácnych jubilantoch. Bolo by veľmi žiaduce, aby sme to dnes nielen rešpektovali, ale hlavne realizovali. Trocha reminiscencie na súčasnosť a odkaz histórie nezaškodí. 

Vedecké spoločenstvo si v celej Európe na memoračných stretnutiach, sympóziách, VZ ČAZV, prednáškach, či článkoch a pod. pripomína pamiatku a reálny odkaz veľkého vedca Johana Gregora Mendela, ktorý získal vo svete titul "otec a zakladateľ genetiky". Jeho malé rozsahom (44 strán), ale veľké dosahom dielo "VERSUCHE üBER PFLANZENHYBRIDEN", prezentované v roku 1865, má charakter  prírodných zákonov. Umrel relatívne mladý a nepochopený vo veku 62 rokov (6.1. 1884). Telesné pozostatky sú v  hrobke mníchov Augustínov na ústrednom cintoríne v Brne. Jeho pokusy a hodnotenia hrachu siateho ako modelovej rastliny vo verejne prezentovanej vyššie uvedenej štúdii "Pokusy s rastlinnými miešancami" sa stali svetom uznanými až o 35 rokov neskoršie - roku 1900 - traja bádatelia: Holanďan Hugo de Vries, Nemec Carl Correns a Rakúšan Erich von Tschermak nezávisle od seba  zverejnili pokusy s krížením rastlín a zistili to isté čo predtým Mendel. Ich veľkosť: Ponechali prvenstvo Mendelovi, zaslúžili sa však o jeho uznanie na celom svete a histórii. Aká vedecká a kultúrna veľkorysosť! Na druhej strane negácia lysenkizmom. Trofim D. Lysenko (1898-1976) bol najprominentnejším vedcom Stalinovej éry. Odmietal ako klerikálne a buržoázne poznatky Mendela, Morgana a nasledovníkov. Lysenko neveril v existenciu génov. Za rozhodujúce považoval vplyv prostredia. Bol presvedčený, že adaptácia na prostredie sa prenesie aj do ďalšej generácie potomkov. Postup pri pšenici nazval jarovizáciou. Naproti tomu mendelovská genetika dokazovala celkom jasne - genotyp jedinca je fixný a akékoľvek zmeny v jeho potomstve sú výsledkom náhodných mutácií, pohlavného rozmnožovania a rekombinácie. Lysenko veril, že druhy sa môžu náhle zmeniť z jedného na druhý v revolučných skokoch. Neodmietol len Mendela, ale aj Darwina. Sovietsky lysenkizmus sa po druhej svetovej vojne stal oficiálnou ideologickou doktrínou aj v Československu. Primárna a zásadná zmena nastala v roku 1965. Vtedy sa pri príležitosti 100. výročia mendelovho objavu 4. až 7. augusta 1965 v Brne konalo svetové Mendel Memorial Symposium za účasti 465 hostí. V predvečer podujatia bol v blízkosti pokusnej Mendelovej záhradky odhalený pamätník nazvaný Mendelianum. Od tejto významnej udalosti nastala nielen formálna, ale vecná obroda výskumu a vzdelávania v genetike. Vznikali samostatné katedry na vysokých školách a vedecké pracoviská v ČSAV a SAV a rezortných výskumných ústavoch. Problematika genetického výskumu v komplexe rozvoja poznania pre zveľadenie živočíšnej výroby Slovenska i vtedajšieho Československa je neoddeliteľne spojená s dlhoročným riaditeľom Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Akademikom Jánom Plesníkom, elitným absolventom VŠZ v Brne, ktorý už v časoch lysenkizmu pochopil význam a poslanie genetiky pri šľachtení hospodárskych zvierat. Boli to jeho vzácni učitelia doc. Dr. Ing. Jaroslav Křiženecký a Dr. Ing. Andrej Karakoz, ktorých prichýlil na VÚŽV vo Vígľaši do vnútorného exilu ako politicky nespoľahlivých z dôvodu neuznávania teórií Lysenka. Prof. Plesník pred straníckym výborom vo Vígľaši predstavil doc. Křiženeckého nasledovne: "Chlapci, keď ste vy ešte iba kravy pásli on už hovoril tromi svetovými jazykmi". Aj to je časť na udalosti bohatej existencie uznávanej osobnosti pre podporu vedy genetickej. Odkaz J. G. Mendela aj pre dnešok: "Každý nový poznatok o existencii prenosu, uchovávania, expresii a realizácii genetickej informácie modernými metódami sub- či molekulovými, vrátane epigenetických vplyvov a faktorov  potvrdzujú jeho genialitu.“

 

Jozef Bulla, Ján Rafay, Peter Chrenek, Ján Huba, Vladimír Parkányi, Milan Margetín, OŽV SAPV

Ilustračné snímky: wikipedia

Článok bol publikovaný v letnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.22.

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

Jozef Bulla a kolektív, SAPV Nitra

Predplatné Agromagazínu

Agromagazín je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho Zadarmo.

Viac o predplatnom Agromagazínu

bkt

pottinger

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov