Hrozba recesie môže utlmiť dopyt a stiahnuť ceny komodít nadol. Protiváhou tohto trendu však môže byť deglobalizácia, ako aj reštrikcie ohrozujúce produkciu komodít. Ktorá z týchto síl zvíťazí?
Vstup do novej postcovidovej ekonomickej éry začal poriadne búrlivo. A zdá sa pritom, že v podobnom slede môže prebiehať celá aktuálna dekáda súčasného milénia. Poľnohospodári sa preto musia pripraviť na obdobie zvýšenej neistoty, na ktorú môžu reagovať veľmi hekticky aj samotné ceny komodít. Po naliatí bezprecedentného množstva peňazí do ekonomiky počas pandémie COVID-19 si svet začína uvedomovať, že kým ceninové papiere (peniaze) je možné pomerne ľahko vytlačiť, reálne aktíva (napr. komodity) až také ľahké vyrobiť nie je. Rast cien komodít v ostatných dvoch rokoch tak bol do značnej miery logickým dôsledkom premršteného nalievania nových peňazí do ekonomiky. V súčasnosti centrálne banky musia krotiť infláciu tým, že posúvajú neúprosne úroky nahor. Keďže ale dnes sú ekonomiky výrazne viac zadlžené ako v minulosti, tento trend už v roku 2023 prinesie novú vlnu problémov. Vysoké náklady na dlhovú službu, k tomu vysoké ceny energií, od ktorých sa odvíja rast cien ostatných tovarov, budú ťahať z peňaženiek spotrebiteľov viac a viac peňazí, čo môže utlmiť dopyt a so značnou pravdepodobnosťou viesť k ekonomickej recesii. Keďže recesia spravidla má tendenciu tlmiť i dopyt po komoditách, generuje riziko poklesu ich cien. Toto riziko tak môže v roku 2023 vyvolať pokles cien agrokomodít a tým znížiť príjmy farmárov. Teda v bežnej ekonomickej realite by toto mal byť ten najpravdepodobnejší scenár.
Nová ekonomická realita je viac proinflačná
Lenže sa zdá, že aktuálna dekáda sa bude niesť v novej ekonomickej realite. Ako Čína postupne ekonomicky dobieha USA, začína sa boj o nové geopoliticky mocenské usporiadanie sveta. Tento proces sa už začal. Deglobalizácia a k tomu možná postupná dedolarizácia, čiže postupné oslabovanie statusu USD ako svetovej rezervnej meny, budú pôsobiť proinflačne. Pandémia COVID okrem toho primäla množstvo zamestnancov v skorom dôchodkovom veku k tomu, aby sa rozhodli definitívne opustiť trh práce. Menej zamestnancov tak môže vytvárať tlak na rast miezd a tým aj na rast cien. Zdá sa tak, že rast cien komodít v rámci nového komoditného cyklu sa pandémiou COVID len začal. V každom takomto dlhodobom cykle sa však treba pripraviť nielen na permanentný rast cien komodít, ale aj fázy ich poklesu. Inými slovami veľký dlhodobý rastový cyklus bude tvorený strednodobými menšími cyklami rastu a poklesu cien. A práve možný príchod recesie v roku 2023 takýto prvý strednodobý pokles cien komodít môže vyvolať, nakoľko recesia utlmuje dopyt. Napokon trend poklesu cien komodít je už badateľný teraz, keďže niektoré ekonomické indikátory už naznačujú na príchod recesie. Otázkou teraz je, ako výrazná táto recesia bude.
Recesia tlmí dopyt po komoditách, no vždy sa je potrebné pozerať aj na stranu ich ponuky. A tá môže v roku 2023 rovnako čeliť veľkým výzvam. Sankcie uvalené na Rusko majú ambíciu znížiť produkciu komodít v tejto krajine, čo aj napriek príchodu recesie môže paradoxne tentoraz udržať ceny komodít ďalej na relatívne vysokých úrovniach. Pri vybraných plodinách (hlavne obilninách) pritom možno v roku 2023 očakávať nižšiu produkciu v dôsledku predchádzajúceho narušenia výroby a dostupnosti priemyselných hnojív. Fytokomodity si pritom zrejme udržia svoju „vojnovú cenovú prirážku“ kvôli pokračujúcej neistote okolo zabezpečovania plynulosti toku exportov obilnín z regiónu Čierneho mora v dôsledku vojnového konfliktu. Technicky tak ani prípadná recesia by tentoraz nemusela ceny agrokomodít výraznejšie stlačiť nadol, na rozdiel od recesie z rokov 2008/09, ktorá bola k cenám agrokomodít nemilosrdná.
Ceny ako na hojdačke
Ktorá z týchto síl v roku 2023 preváži? Bude to recesia, ktorá stlačí nadol ceny komodít, alebo ďalšie komplikácie produkcie kľúčových komodít, ktoré ďalej znížia ich dostupnosť na trhu a tým podržia ich ceny vyššie? A ak aj príde recesia a ceny prudko spadnú, nenastúpia zase centrálne banky a vlády s druhým dejstvom poskytovania nových balíčkov masívnych finančných podpôr, ktoré v ostatných dvoch rokoch vytlačili infláciu nahor? Všetky tieto scenáre nám naznačujú, že ceny komodít môžu byť v najbližších rokoch ako na hojdačke. I preto je potrebné, aby si poľnohospodári a spracovatelia dôsledne manažovali svoje cenové riziká.
Vzhľadom na momentálnu situáciu reálneho rizika prichádzajúcej recesie vidíme hlavne v prvom polroku zvýšené šance pre ďalší pokles cien agrokomodít. Avšak ak sa potvrdí, že produkcia agrokomodít sa zníži v dôsledku komplikácií na strane cenovej i fyzickej dostupnosti dôležitých výrobných vstupov (energie, hnojivá), môže sa tento faktor postupne stať podporou rastu cien, rovnako tak ako sankcie uvalené na Rusko, ktoré môžu ďalej tlmiť produkciu reálnych aktív (komodít) v ekonomike. Kľúčová tiež bude reakcia centrálnych bánk a vlád na situáciu, ak dôjde k oficiálnemu potvrdeniu príchodu globálnej ekonomickej recesie. Ak začne z ich strany nové kolo monetárnych a finančných stimulov, ceny komodít môžu započať ďalší rastový cyklus k novým rekordom, keďže do ekonomiky sa naleje ďalšia finančná likvidita.
Po cenovom poklese komodít, ktorý reálne môže pokračovať v najbližších mesiacoch, sa tak cenový trend môže obrátiť a možno už i druhý polrok 2023 sa znovu ponesie v znamení opätovného rastu cien. Bude to ale závisieť od vyššie uvedených faktorov. Preto sledujme ako sa bude vyvíjať produkcia Ruska v sankčnom režime a ako centrálne banky zareagujú na možný príchod recesie (a čo recesia urobí s inflačnými tlakmi). No a nezabúdajme na dianie v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom komodít. Tempo rastu čínskej ekonomiky totiž bude formovať silu dopytu po samotných komoditách. Čína pritom aktuálne čelí ekonomickým problémom hneď na viacerých frontoch.
Summa summarum – pripravme sa na cenové pohyby agrokomodít obidvomi smermi.
David Karkulín, AGROMAGAZÍN
Celý text nájdete v ročenke AGROBIZNIS v roku 2023 na s.4.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
