logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

trhy a ceny zookomodity Dánska prvovýroba mlieka – keď dlh je motorom vyššej výkonnosti

jac-broedersDánska prvovýroba mlieka – keď dlh je motorom vyššej výkonnosti

Dánski a slovenskí prvovýrobcovia mlieka sú si v mnohom podobní.

Napríklad dosahujú približne rovnaké náklady ako aj výnosy z produkcie. V mnohých aspektoch sa však obidve krajiny diametrálne líšia. Tým najmarkantnejším znakom je rozdielna miera zadlženia.Dánsko sa pritom ako krajina môže popýšiť v súčasnosti s najnižšou základnou úrokovou sadzbou na svete, ktorú miestna centrálna banka v snahe brániť menu pred posilňovaním nastavila na mínus 1,00 %. Pre dánskych poľnohospodárov je táto menová politika vítaným bonusom, keďže zadlženosť dánskych fariem je jedna z najvyšších, ak nie vôbec najvyššia na svete. Túto skutočnosť potvrdil i bývalý predseda a súčasný podpredseda Dánskej pobočky Európskych mliečnych farmárov (EDF) Jac Broeders, ktorý je pôvodom Holanďan, no v Dánsku sa venuje prvovýrobe mlieka už od roku 1992. Farmár vo svojej prednáške na Dni prvovýrobcov mlieka 2019 predstavil dánsky mliekový sektor poslucháčom a snažil sa ho vo viacerých aspektoch porovnať s tým slovenským. A práve otázka výšky zadlženosti fariem bola nosnou pointou, ktorá robí manažment výroby mlieka v obidvoch krajinách diametrálne odlišnou a to napriek tomu, že ako dánske, tak i slovenské náklady na prvovýrobu mlieka ako aj výnosy z realizácie výroby sú takmer identické.

Dlh motorom vysokej efektivity

Ako to teda skutočne funguje na dánskych farmách, ktoré sú najzadlženejšie na svete? A ako sa vlastne mohlo stať, že dlh dánskych fariem v súčasnosti v niektorých prípadoch dokonca presahuje viac ako 100 % aktív, resp. majetku týchto fariem? Aký vplyv má vysoká zadlženosť na fungovanie miestnych fariem? Pre slovenských poľnohospodárov môžu byť toto zaujímavé otázky, keďže práve Slovensko z pohľadu investícií a zadlženosti patrí v rámci EÚ, naopak, na úplne opačný koniec rebríčka. Potvrdil to i Jac Broeders vo svojej grafike dokumentujúcej čisté investície do prvovýroby mlieka v období prvej dekády nového milénia, kde Dánsko figurovalo na prvom mieste a Slovensko, naopak, na poslednom. „My v Dánsku sme extrém z pohľadu vysokej výšky investícií a dlhu a vy na Slovensku zas z pohľadu vysokej výšky odpisov. Ani jedno, ani druhé bankárov neteší. Ak na Slovensku máte vyššie odpisy než čisté investície, hodnota vášho majetku každoročne klesá“, poznamenal J. Broeders. Ako doplnil, ideálnym scenárom je byť z pohľadu investícií a odpisov niekde v strede rebríčka (ktorý počas svojej prednášky odprezentoval). Podľa dánskeho farmára extrémne zadlženie chovateľov citeľne zvyšuje náklady na výrobu mlieka a i preto musia miestni poľnohospodári produkovať čo najviac mlieka na dojnicu. „Máme vysoké náklady a vysokú zadlženosť. Vysporiadať sa s tým sa dá len cez vysokú výkonnosť produkcie“, vysvetľuje J. Broeders. To je i jeden z dôvodov, prečo v Dánsku aktuálne dosahuje priemerná úžitkovosť na dojnicu 10 200 kg (ECM) a priemerná ročná dodávka mlieka na farmu sa neustále zvyšuje, pričom v súčasnosti už presahuje 2 mil. kg. Dánske mlieko sa pritom vyznačuje vysokým obsahom mliečnych zložiek (4,25 % tuku a 3,57 % bielkovín – dáta za rok 2018), keďže cena mlieka je odvodená práve od týchto komponentov komodity.

Ďalej k efektivite produkcie prispieva i systém predaja cez odbytové družstvá, ktorým dominuje siedmy najväčší spracovateľ mlieka na svete – spoločnosť Arla Foods s ročným obratom 10,5 mld. EUR. Vďaka tomu napríklad dánski prvovýrobcovia mlieka realizovali za prvých 9 mesiacov roka 2019 mlieko v priemere za 35,7 eurocent/l, kým slovenskí farmári len za 32,6 eurocent/l (dáta EDF).

Dobrý – zlý dlh

Prečo sú dánske farmy v súčasnosti tak zadlžené? Odpoveď treba hľadať v dynamike vývoja cien pôdy v krajine v období pred krízou v roku 2008. Zadlženosť dánskych fariem mlieka totiž zažila boom práve v období rokov 2005 až 2008. Apropos, podľa aktuálnych dát členov EDF je priemerná výška dlhu na kravu v Dánsku na úrovni 7 500 EUR, kým na Slovensku 2 500 EUR. V Dánsku vystúpili od roku 2005 do roku 2008 ceny pôdy zo 17 000 EUR na ha na 35 000 EUR/ha. Tým sa zvýšil i majetok miestnych fariem. Banky vďaka tomu mohli poskytnúť farmárom vyššie objemy úverov, ktoré sa hýbali na úrovni 80 % z hodnoty aktív agropodnikov. Potom však prišla kríza, ktorá poslala ceny pôdy v Dánsku späť k 20000 EUR/ha. Aktíva fariem poklesli, no dlhy zostali. A to je dôvod, prečo majú niektoré farmy dnes dlhy na úrovni 100 % a viac hodnoty svojich aktív. V súčasnosti podľa J. Broedersa banky požičiavajú farmárom úvery do výšky 60 % aktív fariem.

Vysoká zadlženosť sa pritom neobíde bez zvýšených nákladov na obsluhu dlhu. „Kríza nás naučila veľa o cene peňazí. Farmy s vysokou zadlženosťou a menej priaznivým cash flow majú dnes úrokové sadzby úverov na úrovni 8 až 10 % p.a., kým farmy s nízkou zadlženosťou a vyššou efektivitou platia 2 %. Byť chudobný môže byť dosť drahé“, poukazuje na aktuálnu situáciu viceprezident dánskej pobočky EDF. Súčasne dodáva, že práve kvôli tomu je dôležité v Dánsku hospodáriť efektívne. „Ak dobre hospodárite, ste to vy, kto rozhoduje, kto bude na farme pracovať, ak nie, potom farmu získa niekto iný“, podotýka.

Celý článok bol zverejnený v AGROMAGAZÍNe 12/2019 na s. 10 – 11.

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

naj agromanazer 2019

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov