logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

Komentár: Poľnohospodárstvo nie je problémom, je riešením. Stačí sa skloniť

komentar-gondekova

Smutné je, že ľudstvo sa z minulosti nepoučilo. 

Je známe, že na Zemi prebehlo päť veľkých vĺn vymierania druhov. Keď čítate tieto riadky, šieste sa už začalo. Zvláštne, ako ma číslo šesť sprevádza pri písaní ďalšieho tak trochu „klimatického“ komentára. Mierne pesimistický začiatok, ale nie je to s nami až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Hoci sa profesionálne venujem kvalite mäsa, klimatické zmeny mi nie sú ľahostajné. A práve mäso ma opäť donútilo zamyslieť sa nad často odsudzovanými názormi ako jeho produkcia ničí našu planétu a je spoluzodpovedná za globálne otepľovanie.

Je to naozaj tak? Musíme sa vzdať tak kvalitných bielkovín a nahradiť ich rastlinnými alebo hmyzom či červami? Budeme jesť hybridné hamburgery? Alebo umelé laboratórne vyrobené mäso? Ja osobne sa s tým neviem stotožniť. Ale keby to tak naozaj bolo, keby vynechanie mäsa z nášho jedálnička malo zachrániť našu Zem, som ochotná (ja, zarytý mäsožravec) vzdať sa mäsa a budem všetkých v mojom okolí presviedčať, že tá zelená kobylka na tanieri (pri troche fantázie) chutí ako môj obľúbený medium-rare Rib eye steak.

Čo by nás teda mohlo zachrániť pred touto predstavou a pred hromadením CO2 v atmosfére, ktoré postupne otepľuje našu Zem a je ho stále viac a viac? Našťastie je na svete ešte dosť ľudí so zdravým sedliackym rozumom, ktorí prišli na riešenie staré ako Zem sama. Máme ho priamo pod nohami. Stačí sa k nemu skloniť a pochopiť ho. Stačí sa skloniť a vziať do rúk hrudu pôdy a zamyslieť sa nad jej obrovskou silou v boji proti zmene klímy. Je to jej úžasná regeneračná schopnosť. A ako bonus k tomu pôda urobí len to, čo robieva od nepamäti. Z atmosféry naviaže cez rastliny, uloží a nepustí vďaka životu v nej, vďaka hubám, mikroorganizmom a jej živému mikrosvetu práve ten rozporný uhlík. Bude robiť len svoju prácu, pomáhať najvýkonnejšej technológii na zachytávanie uhlíka – fotosyntéze. Má len jednu podmienku. Musí žiť! Ale ako toto docieliť, keď dve tretiny našej planéty sa menia na prach, pôdu erodujeme, dezertifikujeme (meníme na púšť), odlesňujeme,... teda robíme presný opak? My ľudia jej život berieme!

Toto si vyžaduje riešenie na globálnej úrovni, a to znamená globálnu politiku, no najmä celosvetovú spoluprácu s trochou pokory. Ale čo v takom prípade, keď najväčší producenti CO2, ktorými sú USA, India a Čína sa do tohto boja nezapájajú? Našťastie aj politika sa mení a s ňou aj názory niektorých svetových lídrov. Tí, ktorým záleží na zdravej pôde, zdravých rastlinách, zdravých zvieratách, zdravých ľuďoch a zdravej klíme sa jednohlasne zhodli zabrániť klimatickému chaosu každoročným znižovaním uhlíka vo vyšších vrstvách atmosféry. Základom je šetrné zaobchádzanie s našou pôdou, diverzita, neustála prítomnosť živých koreňov v pôde a začlenenie zvierat do tohto procesu, ktoré sú neodlučiteľnou súčasťou normálneho kolobehu života. A práve pasúce sa zvieratá sa stávajú najkontroverznejším tvrdením v boji proti emisiám.

V Afrike urobili farmári s vedcami pokus. Na výsledky čakali 9 rokov, ale oplatilo sa. Kravy vrátili pôde život. Na prašných miestach, tam kde už nikto nedával životu šancu, kde sa pôda v dlani rozpadala, tam vďaka kopytám, hnoju a moču kráv vyrástla tráva. Farmári pásli skupiny zvierat tri dni na jednom hektári a šesť až deväť mesiacov sa tam nevrátili. Nedochádzalo k nadmernému spásaniu a pôda mala čas postupne regenerovať. Ľudia sa tak nestali klimatickými utečencami ale ostali doma starať sa o pôdu. Len tak mimochodom: Na jednom hektári môže žiť v pôde až 5 ton živých organizmov. Doslova váha jedného dospelého slona. Keď to funguje v strednej Afrike, musí to fungovať aj inde. Bylinožravce môžu teda pomôcť odčerpať uhlík z atmosféry a zvrátiť dezertifikáciu.

Ideálne by bolo pohltiť ročne toľko CO2, koľko ľudstvo vyprodukuje. Pôda zachytí približne štvrtinu týchto emisií. Dokáže zadržať toľko uhlíka ako všetky rastliny a atmosféra na Zemi. Po oceánoch je druhým najväčším prírodným zachytávačom emisií. Poľnohospodárstvo teda nie je problémom, ale práve naopak, je riešením. Oproti iným sektorom má aktívum, ktoré keď pochopíme a budeme rešpektovať jeho pravidlá, nastavíme klimatickú rovnováhu.

Nedávno som videla zaujímavý dokument o klíme. Nerozumela som prvým minútam, prečo sa začína v Černobyle. Záverom filmu, ktorý tiež patril tomuto miestu, som pochopila prečo. Posledné zábery patrili divočine, ktorú tam za 30 rokov pôda dokázala vytvoriť. Zregenerovala a vrátil sa do nej život, pôdne mikroorganizmy, pôdny mikrosvet, narástli stromy, tráva, prišla divá zver, vtáctvo. Bez zásahu ľudstva. Pochopili ste aj vy? Mimochodom, to šieste vymieranie druhov spomínané úvodom, sa týka nás - ľudí.

Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

AGBIZ-kuhn-axis-300x600

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov