logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

Komentár: Ako je to s tými emisiami zo ŽV?

komentar-zahradnik

Živočíšna výroba sa v poslednej dobe dostáva do stredobodu spoločenských a odborných diskusií o budúcom charaktere poľnohospodárstva na starom kontinente.

 

Verejná diskusia je podľa mňa vždy prospešná. Máme možnosť slobodne vyjadrovať svoj názor a prispieť k skúmaniu danej témy. Problémom pri pretavovaní do konkrétnych opatrení je však informačná asymetria, kde má jedna strana oveľa menej informácií ako tá druhá. Azda tým najzásadnejším momentom súčasnosti je prechod na informačnú spoločnosť, v ktorej dynamika výmeny informácií dominuje jej vývoju, čo v kombinácii s geopolitickými záujmami komplikuje presadzovanie hoc excelentných odborných poznatkov jednotlivcov či nezávislých inštitúcii.

Plošný tlak na ekologizáciu produkcie a snaha o nahrádzanie živočíšnych bielkovín (mäsa) alternatívami „bez chovu HZ“ je evidentná. Environmentálny aspekt je hlavným motorom argumentácie predkladateľov a zástancov tohto prístupu, druhá strana mnohé prvky oponuje (napr. agenda EAT-lancet vs. #MeatTheFacts). V čom spočívajú sporné momenty? Kúpu regionálnych produktov jednoznačne preferujem a podporujem, no pri zameraní sa iba na jeden ukazovateľ môže mať kúpa vajec z iba z lokálnych fariem v konečnom dôsledku negatívnejší environmentálny dopad na jednotku produkcie (1 vajce) ako pri vajciach dodávaných vo veľkom do jedného supermarketu. Časové hľadisko (napr. potenciál metánu pre globálne otepľovanie vs. jeho CO2 ekvivalent), predmet analýzy ekonomických dopadov (napr. požadované ciele EÚ vs. situácia konkrétnej farmy) a určitý regionálny pohľad, s ktorým sa tak často manévruje (napr. India vs. USA) pri porovnávaní a hodnotení rôznych systémov chovu v rôznych podmienkach, vytvára nejednoznačnú zmes informácií a dezinformácií, ktorú nie je ľahké sledovať a vyhodnocovať, a to aj pre expertov.

Mal som tu možnosť pripomienkovať niektoré dokumenty, stratégie a projekty viažuce sa na túto problematiku. Z môjho členstva pracovnej skupiny pre inovácie v rámci Európskeho inovačného partnerstva pre Produktívne a udržateľné pôdohospodárstvo (EIP AGRI) si z odstupu času lepšie uvedomujem niektoré reálie fungovania a presadzovania cieľov v rámci problematiky chovu HZ v zahraničí. Na mnohých fórach sa obvykle komunikuje základná pozícia, ktorá odkazuje, že ambiciózne snahy o zvýšenie spoločenskej hodnoty poľnohospodárstva sú ohlasované spolu s významným balíkom prostriedkov, presnejšie povedané podporou pre nástroje na aplikovanie týchto snáh do praxe. Samozrejme, nie sme v pozícií veľkých hráčov, ktorí určujú trendy, no vo všeobecnosti je systém nastavený a má určité očakávania v jednaní jednotlivých aktérov. V organizovaní, funkčnom usporiadaní a prierezovom charaktere súvisiacich aktivít.

Miera zavádzania nových technológii a know-how v našich chovoch nie je dostatočná, či už porovnaní krajín EU-15, resp. krajín Vyšehradskej štvorky. Je však potrebné poznamenať, že medzi jednotlivými podnikmi sú veľké rozdiely a početné odlišné úrovne kombinácii efektívnosti zavádzania tzv. smart riešení. Nedostatočná informovanosť poľnohospodárov o možnom vplyve na efektivitu poľnohospodárskeho podniku, slabé digitálne zručnosti, nedostatok dôvery v ochrane údajov (najmä pri staršej generácii agromanažérov) sú len čiastočným výpočtom prekážok a obmedzení v adaptácii na rýchlo sa meniaci kontext, v ktorom hospodária.

Čo s tým? Z mnohých aspektov spomeniem kľúčové zvýšenie nárokov na poradenstvo. V nadväznosti na to, koncept rozvoja národného Pôdohospodárskeho znalostného a inovačného systému (AKIS) bude potrebné urýchlene rozpracovať popisom prvkov, ktoré zabezpečia modernizáciu SPP cez inovácie, digitalizáciu a robustné poradenstvo (AKIS bude povinnou súčasťou Strategického plánu (pôdohospodárskeho) pre obdobie 2021-2027).

Výročná správa o vykonávaní PRV SR 2014 – 2020 za rok 2018 konštatuje, že z pohľadu tvorby emisií skleníkových plynov dosahuje poľnohospodárstvo veľmi nízky podiel (vrátane emisií z pôdy) na celkových čistých emisiách SR a to iba 3,6 % (kontextový ukazovateľ 45, EK, rok 2016). Podiel poľnohospodárstva na čistých emisiách sa postupne znižuje (v roku 2013 to bolo 7,2%) a to z dôvodu každoročného poklesu stavov hospodárskych zvierat v SR a celkovej negatívnej tvorby emisií z poľnohospodárskej pôdy (vysoký podiel TTP, nízka úroveň hnojenia). Na druhej strane na úrovni individuálneho poľnohospodárskeho podniku s rastlinnou a živočíšnou výrobou existujú rezervy na zníženie tvorby emisií. V NPPC – Výskumnom ústave živočíšnej výroby sa vyvíja internetová aplikácia na stanovovanie výšky emisii metánu, oxidu dusného a amoniaku z chovu hovädzieho dobytka a ošípaných, v ktorej si môže každý chovateľ vypočítať výšku emisií z jeho chovu.

Aplikácia je súčasťou platformy EkonMOD, ktorá je dostupná bezplatne. Dôležitú úlohu smerom k očakávanej požiadavke na individuálne hodnotenie znižovania emisií z konkrétneho chovu môže v tejto súvislosti zohrať aj využitie možnosti tvoriť tzv. operačné skupiny EIP (podopatrenie: 16.1 – Podpora na zriaďovanie a prevádzku operačných skupín EIP zameraných na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva). Nové výstupy úzko a „zdola“ prepojených tímov výskumníkov, poradcov a hlavne farmárov by mohli významne zrýchliť transfer poznatkov a utváranie neformálnych inovatívnych partnerstiev zameraných na riešenie konkrétneho problému konkrétneho farmára, čo predstavuje významný systémový príspevok k zlepšeniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti celého sektora. V EÚ ich je aktuálne funkčných približne 1350.


Zdroj: Samantha Werth.“Biogenic Carbon Cycle“. UC Davis CLEAR Center, publikované 19.2.2020, URL: https://clear.ucdavis.edu/explainers/biogenic-carbon-cycle-and-cattle

Miroslav Záhradník

NPPC-VÚŽV Nitra



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov