Americké mliekarenské odvetvie prevádzkuje komplexný program zberu údajov, ktorý zaznamenáva informácie o produkcii stáda od farmárov z celej krajiny. Program poskytuje rozhodujúci vstup pre chov dobytka a genetiku a jeho kooperatívna štruktúra zabezpečuje výhody pre výrobcov aj vedcov.
Nová štúdia z University of Illinois skúma storočnú históriu programu a zdôrazňuje jeho význam pre moderné poľnohospodárstvo a zber digitálnych údajov.
„Národný program zlepšenia stáda dojníc (NCDHIP) je zaujímavou prípadovou štúdiou, pretože ilustruje, ako preložiť výhody zberu údajov pre všetkých výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov. Jeho model môže slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie poľnohospodárske sektory,“ hovorí Jared Hutchins, odborný asistent na Katedre poľnohospodárskej a spotrebiteľskej ekonomiky, ktorá je súčasťou Vysokej školy poľnohospodárskych, spotrebiteľských a environmentálnych vied na Univerzite.
Program zberu údajov sa pôvodne začal v reakcii na novú inováciu na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Babcockov test zavedený v roku 1890 poskytol spôsob, ako merať zloženie maslového tuku v mlieku.
„Predtým bolo bežné, že farmári mlieko pančovali, aby dostali viac peňazí. Farmári sú však teraz platení za maslový tuk namiesto hmotnosti mlieka. Babcockov test vytvoril zmenu paradigmy v mliečnych výrobkoch, čo dáva výrobcom stimul, aby sa učili a financovali výskum o tejto novej metrike,“ uvádza Hutchins.
So zberom údajov o produkcii stáda bolo možné vyhodnotiť, ktoré býky splodili kravy s najvyššou produkciou – informácie, ktoré bolo možné získať len na základe súhrnných výsledkov naprieč farmami. Vedci z USDA začali používať údaje na zverejňovanie zoznamov hodnotenia býkov, s ktorými mohli chovatelia konzultovať rozhodnutia o chove.
Zavedenie inseminácieoplodnenia v 30. rokoch 20. storočia a neskôr možnosť zmrazovať spermu a prepravovať ju na veľké vzdialenosti dramaticky zvýšili počet potomkov, ktoré mohol každý býk vyprodukovať. Tieto nové technológie značne rozšírili množstvo údajov dostupných pre šľachtiteľský a genetický výskum, čím sa stali ešte výhodnejšími pre výrobcov.
NCDHIP uľahčuje celoštátny zber údajov prostredníctvom miestnych združení na zlepšenie stáda mliečnych výrobkov (DHIA). Prvý DHIA založil v roku 1905 Helmer Rabild, dánsky prisťahovalec, ktorý pracoval pre ministerstvo poľnohospodárstva v Michigane. Štruktúru založil na družstvách na testovanie mlieka, ktoré existovali v jeho rodnej krajine v Dánsku. Rabild bol čoskoro najatý USDA, aby začal DHIA v celej krajine, a počet zúčastnených farmárov sa rýchlo zvýšil.
Aj napriek rozšíreniu veľkých fariem v posledných rokoch je program naďalej obľúbený u výrobcov. Hutchins hovorí, že existujú tri kľúčové aspekty, vďaka ktorým je projekt NCDHIP tak úspešný.
„Po prvé, výrobcovia majú súkromné výhody, vďaka čomu chcú byť súčasťou tohto systému a prispievať svojimi údajmi do platformy. Existuje sila škálovania, získavania údajov od mnohých rôznych farmárov a vytvárania hodnoty pre celý sektor. Poľnohospodári však získavajú aj okamžité výhody, ako je napríklad správa o porovnávaní,“ poznamenáva.
Ďalším kľúčovým aspektom je dátová interoperabilita, čo znamená, že program využíva univerzálne dátové štandardy, ktoré umožňujú, aby dáta naprieč platformami navzájom spolupracovali. A nakoniec, model kooperatívneho riadenia údajov dáva výrobcom kontrolu nad tým, ako sa ich údaje používajú a spracúvajú. NCDHIP je dohoda o spolupráci medzi družstvami, farmármi a USDA.
„Často vidíme nesúlad záujmov producentov údajov a ľudí, ktorí údaje vlastnia a používajú. NCDHIP vyriešil tento problém veľmi šikovným spôsobom s družstevnou štruktúrou,“ konštatuje Hutchins. Iné poľnohospodárske sektory môžu mať jeden alebo dva z týchto aspektov, ale Hutchins hovorí, že mliečne výrobky sú jedinečné v tom, že majú všetky tri, čo je kľúčové pre to, aby systém fungoval tak dobre.
„V súčasnosti sa nachádzame uprostred digitálnej revolúcie v poľnohospodárstve s množstvom nových spôsobov merania údajov. Otázkou je, čo s dátami robíme, ako sú kontrolované a spravované a ako budú rozdelené výhody. Chceli sme ukázať, že mliekarenský sektor dokázal využiť svoju dátovú revolúciu spôsobom, z ktorého profitujú všetci chovatelia mlieka a mliečnych výrobkov,“ uzatvára Hutchins.
Z thecattlesite.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: thehumaneleague
