Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

 

baner-konferencia

agro-moneyImplementácia zákazkového výskumu v praxi

Ing. Eva Pekárová, MBA

Pri zákazkovom výskume spravidla platí, že sa na ňom podieľajú len dva subjekty (objednávateľ a zhotoviteľ), ktorých snahou je realizovať aplikovaný a zároveň inovačný výskum.

Objednávacia strana financuje vytvorenie objednávacieho predmetu a mala by mať záujem na tom, aby k vytvorenému predmetu získala maximum práv týkajúcich sa možností jeho využitia. Hlavnou motiváciou realizácie zákazkového výskumu z pohľadu výskumných inštitúcií by nemal byť len finančný príjem, ale aj dosiahnutie toho, že po skončení realizácie zákazky bude môcť s výsledkami bezplatne nakladať pre účely ďalšieho výskumu. Nadväzovanie kontaktov s cieľom úspešnej spolupráce síce predstavuje potenciálne ďalší zdroj príjmov pre výskumné inštitúcie, ale inovatívny prístup zakladania „spin-off firiem“ a  samotný prínos v rámci spolupráce, t.j. od začatia výskumu až po jeho uplatnenie predstavuje výraznú administratívnu záťaž pre obidve partnerské strany. Základným predpokladom úspešného zákazkového výskumu je predovšetkým dôsledná právna spolupráca, ktorou je možné predchádzať neskorším problémom.

Právnym podkladom pre realizáciu zákazkového výskumu je často zmluva o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov), pričom sa najčastejšie používa termín „zmluva o zákazkovom výskume“. V tomto prípade ide o hmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. V určitých prípadoch sa môže zákazkový výskum realizovať tiež podľa ustanovení o zmluve o dielo upravených v Občianskom zákonníku (ustanovenie § 631 a nasl. zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) alebo podľa autorského zákona (ustanovenie § 39 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov).

Možnosti zákazkového výskumu a uplatnenia inovácií v  agrosektore

Keďže neoddeliteľnou súčasťou zákazkového výskumu sú inovácie, je potrebné tento pojem v rámci jeho implementácie bližšie ozrejmiť. Samotné inovácie môžeme definovať ako kvalitatívne alebo kvantitatívne zlepšenia produktu, procesu alebo modelu, ktoré významne prispievajú k zvýšeniu jeho hodnoty. Z pohľadu ekonóma sú hlavnými merítkami inovačných projektov podiel tržieb a ziskov z nových riešení, získanie postavenia na trhu v rámci konkurencieschopnosti a predaj. Za inováciou však môžeme vidieť aj určitú vyspelosť národa (prípadne vyspelosť výskumnej inštitúcie), ktorá sa vytvára premenou znalostí do inovačnej perspektívy. V tejto súvislosti je na mieste otázka, ako vlastne inovácie merať, keďže inováciou nemusí byť vždy niečo prevratné a finančne náročné, ale väčšinou ide o iný spôsob uplatnenia a aplikácie niečoho, čo už existuje. Spoločným menovateľom všetkých uvedených konštatovaní ohľadom inovácii je menší či väčší „úspech v praxi“.

Oblasť poľnohospodárstva a potravinárstva v súčasnosti ponúka mnoho aktuálnych tém v rámci inovácií, ktoré môžu byť podnetom k zákazkovému výskumu. Významné sú témy z pohľadu klimatických zmien a následného zosúlaďovania požiadaviek udržateľného poľnohospodárstva. Žiaduce je riešenie otázok produkcie potravinových zdrojov, zraniteľnosti poľnohospodárskych plodín v meniacich sa podmienkach prostredia, inovatívnych systémov šetrných k životnému prostrediu, využívanie potenciálu agrobiodiverzity druhov rastlín a zvierat a mnoho ďalších. Poľnohospodárstvo nie je jediný sektor, kde sa môže zákazkový výskum uplatniť (napr. suroviny pre spracovateľský priemysel), a preto úspešný výskum musí byť pripravený prekročiť hranice svojho pôsobenia vo vzťahu k iným odvetviam národného hospodárstva.

V praxi sa stretávame čoraz častejšie so situáciou, resp. možnosťami, kedy verejný poskytovateľ a zároveň finančný sprostredkovateľ (napríklad Európska komisia, ministerstvo, iný orgán) prispieva subjektom, ktoré nemajú vlastnú výskumnú kapacitu, ale potrebujú nové výskumné výsledky z dôvodu konkurencieschopnosti, na krytie finančných nákladov súvisiacich s objednaním zákazkového výskumu na inštitúcii. Na základe finančnej podpory zo strany Európskej únie, národných podpôr, investícií súkromných podnikateľov a synergie politických iniciatív sa realizuje v súčasnosti množstvo projektových výziev. Za zmienku stojí upozorniť na najväčší výskumný a inovačný program HORIZONT 2020, na základe ktorého Európska komisia dňa 25. júla 2018 zverejnila aktualizáciu jednotlivých pracovných programov na roky 2019 až 2020. Najvýraznejšou zmenou je zavedenie novej 20. časti „Prierezové aktivity“ (Cross-cutling activities), ktorá obsahuje výzvu na „Batérie novej generácie“, ktorá pozostáva zo 6 výskumných a inovačných aktivít (RIA), jednej koordinačnej a podpornej akcie (CSA) a súvisí so strategickou oblasťou zamerania „Budovanie nízkouhlíkovej budúcnosti odolnej voči klimatickým zmenám (LC)“.

Záverom je možné konštatovať, že čím výraznejšie budeme pociťovať negatívne zmeny klimatických zmien, tým vo väčšej miere bude potrebné realizovať pozitívne inovácie v agrosektore aj prostredníctvom zákazkového výskumu. K jeho implementácii je ale potrebné vytvárať aj vo výskumných organizáciách kapacity pre inovatívny prístup k riešeniu aktuálnych potrieb agrosektora, ktoré podporia zlepšenie väzieb medzi podnikateľským a vedeckým sektorom na Slovensku.

Ing. Eva Pekárová, MBA

NPPC - VÚPOP

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

naj agromanazer 2018

najstroj-2019

najnaj-d1
naj-ch1

euralis_dec18

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov