vub_092018

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

diskriminacia-zien-afrikaAko odstrániť diskrimináciu žien v poľnohospodárstve

Krysta Harden

Najmenej polovica žien v poľnohospodárstve pociťuje diskrimináciu.

Situáciu by mohlo zlepšiť lepšie zvládanie technológií, prístup k financiám, vzdelaniu, a zlepšenie povedomia verejnosti, uvádza prieskum.

 

Zhruba 90 % žien farmárok po celom svete uvádza, že sú hrdé na to, čo robia. No koľké z nich sa cítia voči mužom diskriminované? Takmer polovica!!!

Rodová diskriminácia stále existuje a v poľnohospodárstve je vnímaná ako vážny problém, či už ide o chudobné alebo bohaté krajiny, tak v Európe, Amerike, Ázii alebo Afrike. V USA pociťuje diskrimináciu 52 percent žien v tomto odvetví, v Indii je to až 78 %.

Jedna tretina žien necíti v riešení diskriminácie žiadny pokrok

Je úspechom, že dve tretiny žien – farmárok, dopytovaných prieskume, povedali, že diskriminácia sa za posledných desať rokov znížila. Stále je tu však jedna tretina, ktorá uviedla, že zostala na rovnakej úrovni, alebo sa dokonca zhoršila.

Množstvo žien uviedlo, že k zániku rodového znevýhodnenia nedôjde ani počas nasledujúcich 10 rokov, a určite nie bez lepšieho vzdelávania, odovzdávania skúseností a zlepšenia prístupu k finančným zdrojom. Zhruba 10 % žien je natoľko pesimistických, že si myslia, že k zrovnoprávneniu s mužmi nikdy nedôjde.

K týmto záverom dospela štúdia spoločnosti Corteva Agriscience, ktorá je poľnohospodárskou divíziou koncernu DowDuPont. Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri tohto roku. Cieľom bolo lepšie porozumieť životným podmienkam a obavám žien pracujúcich v poľnohospodárstve. Vytvorila sa tak porovnávacia základňa pre ďalšie štúdie v budúcnosti.

Prieskumu sa zúčastnilo 4 000 žien zo 17 krajín s rôznym stupňom rozvoja. Pochádzali z poľnohospodárskych silných štátov ako USA, India, Brazília, Čína, Nemecko, Francúzsko, Austrália, Nigéria a Keňa. Dve tretiny respondentiek pracujú v rastlinnej výrobe, či už ide o malé usadlosti alebo o veľké podniky. Zastávajú v nich rôzne pozície od majiteliek, manažérok, až po bežné pracovníčky. Priemerný vek respondentiek predstavuje 34 rokov. Polovica z nich má deti a 38 % má univerzitné vzdelanie.

Negatívne dôsledky diskriminácie

Práva žien a ich dostupnosť k príležitostiam majú vplyv aj na globálnu ekonomiku. Prečo je to tak? Podľa Svetovej banky dnes ženy predstavujú viac ako polovicu pracovníkov v poľnohospodárstve. K väčšiu uplatneniu v tomto sektore došlo až v posledných desaťročiach. Dôvodom bol odchod množstva mužov za prácou do miest. Stúpol tak počet domácností na vidieku, ktoré vedú výhradne ženy.

“Ženy sú pri starostlivosti o rodinu a komunity nenahraditeľné. Starajú o výživu a stravu. Predstavujú tak prepojenie medzi výrobou potravín a ich spotrebou,” uviedla Svetová banka v marci minulého roku.

Hoci sa ženy v poľnohospodárstve ujímajú úloh pri vedení domácností a podpore ekonomík, mnohé stále čelia vážnym bariéram. Každý takýto problém, alebo prekážka sa negatívne odrazia na rodinách a komunitách, ktoré sú od nich závislé.

Kde sa diskriminácia najviac prejavuje

Najmenej polovica žien, ktoré sa zúčastnili prieskumu, uviedla, že vnímajú nejakú formu rodovej diskriminácie. Tá môže mať napríklad formu nerovnakého prístupu k príležitostiam, obmedzených právomoci pri finančných rozhodnutiach, menších možností vzdelávať sa, alebo problémov pri vyvážení pracovného života so starostlivosťou o rodinu.

Takmer 40 % žien uviedlo, že zarábajú menej ako muži. Ďalších 36 % povedalo, že majú horších prístup k financovaniu. A viac ako polovica si myslím, že limitovať rodovú diskrimináciu by pomohlo lepšie vzdelávanie a zdieľanie znalostí. Platí to najmä v Brazílii, Nigérii, Keni, Mexiku a Južnej Afrike.

Odpovede sa, samozrejme, naprieč regiónmi a krajinami líšia. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že čím bohatšia krajina, tým je vnímanie diskriminácie nižšie. Ženy v americkom poľnohospodárstve tak bojujú s relatívne malou diskrimináciou, no trápia ich finančné otázky.

Ženy v Brazílii sú zvlášť hrdé na odvetvie, v ktorom pracujú, no hovoria, že ich postavenie voči mužom sa zhoršilo, a nemyslia si ani, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zlepšiť. V Indii je silný kontrast medzi pozitívnym postojom žien k práci v poľnohospodárstve a vôbec najvyššou nerovnosťou, ktorú prieskum nameral.

V Európe s problémom diskriminácie bojuje 68 % žien, no ich vnímanie vývoja sa za posledných 10 rokov podstatne zlepšilo. Zhruba 67 % žien je tu presvedčených, že stav môže zlepšiť zvyšovanie povedomia vo verejnosti o tomto probléme.

Ako ženám pomôcť

Výsledky prieskumu ukazujú, že je veľmi potrebné školiť a vzdelávať ženy farmárky vo využívaní nových technológií. Hoci respondentky prevažne uviedli, že majú dostatočnú prístup k technológiám, nemajú dostatočné znalosti, ako ich využiť naplno. Tento kontrast medzi „môcť“ a „vedieť ako“ sa objavuje najmä na americkom kontinente.

Štúdia zároveň ukazuje, že ženy potrebujú lepší prístup k financovaniu. Odpovede na otázky k tejto téme sa medzi jednotlivými krajinami veľmi nelíšia. Až 36 % farmárok je presvedčených, že majú horší prístup k finančným zdrojom ako muži. Ženy, ktoré uviedli, že ich prístup k zdrojom je lepší, sú viac vzdelané, staršie a skúsenejšie. Pre to, aby bol tento problém odstránený, je potrebné, aby veritelia, či už finančné inštitúcie, alebo malí poskytovatelia pôžičiek, zabezpečili rovnakú ponuku tak pre mužov, ako aj pre ženy.

Zlepšovanie všeobecného vzdelania, popri špecificky zameraných tréningoch, je ďalším spôsobom, ako zlepšiť rodovú rovnosť v poľnohospodárstve. Týka sa to najmä Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie. Školy a univerzity zamerané na poľnohospodárstvo preto potrebujú viac podpory v podobe financií, pracovnej sily a technického zabezpečenia.

A na koniec, my všetci potrebujeme zvýšiť povedomie o význame žien v poľnohospodárstve.

Svetová banka hovorí, že ženy môžu byť „kľúčovým prvkom zmeny“ v globálnej snahe naplniť ciele udržateľného rozvoja definované OSN smerujúce k zastaveniu hladovania a zlej výživy vo svete do roku 2030.

„S lepším prístupom k informáciám, školeniam a technológiám, môžu ženy zlepšiť produkciu potravín, ako aj ich spotrebu, čo pomôže zároveň zlepšiť hospodárenie s prírodnými zdrojmi,“ uviedla Svetová banka v roku 2017.

Krysta Harden, CSO spoločnosti Corteva Agriscience™, poľnohospodárskej divízie DowDuPont

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

ucb_300x300

banner-lemken-rubin10

banner-pottinger

 

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

chov pole mechanizacia

sady vinoteka agromagazin