S prednáškou zameranou na fungovanie finančného systému a budúcnosť eura na konferencii AGROBIZNIS 2016 organizovanej naším vydavateľstvom vystúpil ekonóm Juraj Karpiš s Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS),
ktorého najnovšia kniha s názvom Zlé peniaze aktuálne patrí k bestsellerom v rámci ekonomickej literatúry. Za zlé peniaze považuje dnešné financie, pre ktoré sú charakteristické tri znaky. Za prvé vznikajú z ničoho (tvoria ich banky), ich používanie nie je dobrovoľnou voľbou spotrebiteľa a za tretie manipulácia s ich dostupnosťou na trhu je zodpovedná za nafukovanie finančných bublín. „Zlé peniaze strácajú hodnotu“, poukázal J. Karpiš a ako spresnil od roku 1971 po zrušení zlatého štandardu dolár každoročne strácal (merané cez infláciu cien) 3,8 % zo svojej hodnoty. „Stabilná mena je dôležitá pre stabilitu vývoja ekonomiky. Keď sú ceny stabilné, nekolísajú tak ceny agrokomodít, ako to sami pociťujete v ostatných 10 rokoch“, adresoval poslucháčom J. Karpiš. V ďalšej časti svojho vystúpenia sa zameral na hlavné problémy eura. „Dnes je základným problémom eura skutočnosť, že máme spoločnú kreditku (spoločnú centrálnu banku), ale nemáme zavedený mechanizmus ako donútiť jednotlivé štáty, predovšetkým tie fiškálne nezodpovedné, šetriť“. Vplyvom toho sú niektoré štáty príliš zadlžené, čo podkopáva stabilitu spoločnej meny. Pritom centrálna banka svojou politikou extra nízkych úrokových sadzieb, ktorá minimalizuje dlhové náklady krajín a záplavou nových peňazí v ekonomike (kvantitatívne uvoľňovanie) naďalej zmieta problém popod stôl a je dosť možné, že sa nafukuje nová finančná bublina, ktorú J. Karpiš odhaduje ako najreálnejšiu na dlhopisovom trhu. Prasknutie ďalšej bubliny môže vyvolať novú krízu, no ako J. Karpiš „upokojil“ poľnohospodárov, vzhľadom na to, že potraviny sú tzv. anticyklickou komoditou, poľnohospodárstvu by sa mohlo relatívne dariť aj v prípade zhoršenia podmienok v globálnej ekonomike. Na záver J. Karpiš priniesol pár rád ako žiť dobrý život aj napriek zlým peniazom. V prvom rade je potrebné sa zadlžovať s rozumom, čo znamená, že ľudia ako aj firmy by si mali položiť otázku, či dokážu svoje dlhy splatiť aj v prípade, že úrokové sadzby úverov stúpnu oproti súčasnej hodnote o ďalšie 2 %. Okrem toho odporúča sporiť si na dôchodok, nakoľko súčasný demografický vývoj v SR ako aj výška odvodov firiem jasne naznačuje, že výška dôchodkov v budúcnosti bude klesať. Taktiež by mal mať každý k dispozícii finančnú rezervu na pokrytie svojich aspoň 6 - mesačných výdavkov. No a na záver odporúča si sporiť, pričom preferuje zdravú diverzifikáciu úspor do akcií, dlhopisov, nehnuteľností, nášho podnikania, nášho vzdelania ako aj do rodiny.
Viac informácií s prednášok, ktoré zazneli na konferencii AGROBIZNIS 2016 si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 04/2016 na s. 12-13.
