Stanoviť obdobie telenia v stáde mäsového dobytka je jedným z významných manažérskych rozhodnutí. Ide o pomerne zložitú premennú, do ktorej vstupujú také faktory ako organizácia práce v podniku, ceny teliat a možnosti odbytu v jednotlivých obdobiach roku, rôzna cena teliat v závislosti od ich živej hmotnosti, náklady na krmivá, úrodnosť pastevného porastu, lokalizácia pasienkov a ich nadmorská výška, dostatok kvalitných pracovníkov a ďalšie.
Analýza všetkých týchto faktorov vyžaduje väčší priestor. V tomto príspevku, nakoľko je súčasťou témy „Pasenie mäsového dobytka“ sa zameriame na optimalizáciu termínu telenia vzhľadom na snahu čo najlepšie využiť produkčný potenciál pasienkov v podmienkach Slovenska.
Dvojmesačné teľa
Je klasicky zaužívaný názor, že pastevný porast dokáže využívať dvojmesačné a staršie teľa. Dovtedy je jeho hlavným krmivom mlieko matky. Samozrejme, to zostáva súčasťou kŕmnej dávky až do odstavu. Ten sa tradične robí, vzhľadom na priemernú dĺžku laktácie kráv mäsových plemien, vo veku okolo 7 mesiacov. Tvar laktačnej krivky mäsových kráv uvádzame v grafe 1. Z jej priebehu vidíme, že vrchol dosahuje okolo 90. dňa po otelení. V tomto období by krava mala mať dostatok živín na produkciu mlieka. Pri pastevnom chove, ktorý je pre mäsový dobytok charakteristický, by v tomto období mala mať k dispozícii pastevný porast dobrej úrody a hlavne s vysokým obsahom stráviteľných živín. Pri extenzívnych pasienkoch v našej oblasti to býva zväčša v mesiaci jún (graf 2). Začiatok pastevného obdobia závisí od aktuálnych poveternostných podmienok a nadmorskej výšky lokality. Niekde to môže byť koniec apríla, niekde koniec mája. Vek 2 mesiace v tomto období majú teľatá, narodené v termíne koniec februára – koniec marca. Z rastovej krivky mäsového dobytka (graf 3) vidíme, že k akcelerácii priemerných denných prírastkov teliat dochádza vo veku okolo 70 dní. Vtedy je optimálne, ak má teľa k dispozícii dostatok mlieka a aj kvalitný pastevný porast.
Kombinácia faktorov
Pastevný porast je v našich podmienkach k dispozícii väčšinou v období od mája do konca októbra. Ako vidíme na grafe 2, jeho produkčný potenciál sa najprv zvyšuje, potom postupne klesá. Keď skombinujeme faktory tvar laktačnej krivky kráv, rastovú krivku teliat a potenciál pasienkového porastu, dokážeme odhadnúť požadované obdobie telenia pre čo najoptimálnejšie využitie pastvy v chove mäsového dobytka. Na grafe 4 vidíme, že ak sa teľa narodí napr. 28. februára, je schopné sa pásť okolo 1. mája (začiatok pastevnej sezóny v nižších nadmorských výškach), vrchol laktácie jeho matky je okolo 1. júna. Tento pík dokáže kvalitný pasienkový porast v júni ešte predĺžiť. Ak sa teľa narodí napr. 15. mája, dokáže prijímať pastevný porast v júli, keď je už jeho úrodový potenciál nižší. Jeho matka je na vrchole laktačnej krivky tiež v období, keď už z pastvy dokáže získať menej živín. To spôsobuje strmší pokles dennej produkcie mlieka. V čase, keď je potenciál prírastkov živej hmotnosti teliat na základe rastovej krivky vysoký, teľa nemá ani dostatok paše, ani dostatok mlieka. Toto obdobie vďaka klimatickým zmenám prejavujúcim sa extrémnymi výkyvmi počasia kladie na teľa i matku vysoké nároky (nedostatok zrážok, tepelný stres). Preto je potrebné prikrmovanie, čo je vždy finančne náročnejšie ako živiny z pastevného porastu. Prírastok živej hmotnosti teliat, narodených v inom období než v mesiacoch január – apríl je ekonomicky drahší. Sezóna telenia má vplyv nielen na náklady, potrebné na kilogram prírastku teliat, ale aj na natalitu stád. Najvyššia schopnosť oplodnenia je v období s dostatkom paše a predlžujúcim sa dňom, čo v našich podmienkach predstavujú mesiace máj – jún. Kravy, ktoré sa otelia v máji a neskôr, nemajú šancu tento prirodzený, optimálny termín oplodnenia využiť.
Slovenská realita
V rámci kontroly úžitkovosti, ktorú vykonávajú Plemenárske služby, š.p., je možné získať údaje o tom, ako je telenie v priebehu roka rozložené. Prvýkrát nachádzame takto spracované výsledky v ročenke z kontrolného roku 2002/2003. Tieto hodnoty sme porovnali s najnovšími údajmi za kontrolný rok 2020. Uvádzame ich v tabuľke. V období, najvhodnejšom pre využitie pastvy na tvorbu denných prírastkov teliat (január – apríl), sa v kontrolnom roku 2002/2003 narodilo 60 % teliat. V roku 2020 to bolo už len 52 % (najväčší pokles sme zaznamenali v marci). Ak sa teľa narodí v mesiacoch september a október, počas svojho odchovu má len obmedzenú, alebo žiadnu šancu využívať pastevný porast. Takýchto teliat bolo v roku 2002/2003 len 1 percento. V roku 2020 už nezanedbateľných 8 percent. I vyššie spomínané skutočnosti môžu byť jednou z príčin, prečo dosahujeme v tomto systéme chovu natalitu len okolo 65 % a priemerné denné prírastky teliat do odstavu 0,9 kg.
Celý rozhovor si môžete prečítať v júnovom Slovenskom chove na s.14-16
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Poďakovanie: Práca vznikla v rámci riešenia projektu DSV Smartfarm
Ing. Ján Huba, CSc.
Ing. Ján Tomka, PhD.
Ing. Ivan Pavlík, PhD.
Ing. Miroslav Záhradník, PhD.
NPPC – VÚŽV Nitra
Snímky: Marian Dukes
Tabuľka č.1 Frekvencia telenia (v %) v jednotlivých mesiacoch za kontrolné roky 2002 a 2020.
Graf č.4: Optimálna sezóna telenia (28. február).
