logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

DK_VUTPHPPasienkový chov dojčiacich kráv


Chov dojčiacich kráv je systém hospodárenia, ktorý je schopný efektívne a udržateľne využívať trávne porasty a zároveň je ekologicky prijateľný pre krajinu. Na mimoprodukčné funkcie trávnych porastov bude aj do budúcnosti kladený veľký dôraz avšak z hľadiska potravinovej sebestačnosti nemôžeme zabúdať ani na ich produkčný význam.

 

V súčasnosti je ekonomika chovu dojníc stratová aj po zohľadnení dotácií. Celková situácia na trhu spôsobená pandémiou negatívne ovplyvňuje ekonomiku chovu. Chov dojných kráv je v porovnaní s chovom dojčiacich kráv nákladnejší.

V priebehu 3-ročného obdobia sme v poloprevádzkových podmienkach na poloprírodnom trávnom poraste hodnotili chov dojčiacich kráv slovenského strakatého plemena s teľatami vo veku 2 mesiacov. Výživa zvierat bola počas sledovaného obdobia zabezpečená adlibitným príjmom pasienkového porastu s doplnkom minerálnych lízov, bez jadrového príkrmu. Matky s teľatami boli celosezónne pasené rotačným oplôtkovým systémom v oplôtkoch bez prístrešku, pri priemernom zaťažení pasienka 1,29 DJ.ha-1 až 1,50 DJ.ha-1.

Na základe druhového zloženia pasienka bol trávny porast zaradený do asociácie Lolio-Cynosuretum cristati zväzu Cynosurion cristati. V zastúpení agrobotanických skupín rastlín na pasienku dosiahli najvyšší podiel trávy (26-56 %). Medzi jednotlivými sledovanými rokmi sa vplyvom spásania porastu podporil rast nižších krmovinársky hodnotnejších druhov tráv a znížil sa podiel prázdnych miest. Druhou skupinou s najvyšším podielom pokryvnosti boli byliny (19-31 %). Prevládajúcimi druhmi boli myší chvost (Achillea millefolium) a púpava lekárska (Taraxacum officinale). Pri tejto skupine sme zaznamenali postupné znižovanie zastúpenia v poraste s každou ďalšou pasienkovou sezónou. Pôvodný podiel bôbovitých druhov (7-17 %) sa vplyvom pravidelného využívania porastu zvýšil. Počas troch pasienkových sezón došlo k zmenám vo floristickom zložení porastu, ktoré výrazne ovplyvnili kvalitu porastu - z menej hodnotného (prvá pasienková sezóna) na hodnotný až veľmi hodnotný. Vyššie zastúpenie vysokohodnotných a produkčných druhov, ako mätonoh trváci (Lolium perenne), ďatelina plazivá (Trifolium repens), lipnica lúčna (Poa pratensis), trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) a kostrava červená (Festuca rubra).

Pasienkový porast poskytol za sledované obdobie celkovú úrodu 3,75 t.ha-1 sušiny v prvom roku, 5,20 t.ha-1 sušiny v druhom roku a 3,38 t.ha-1 v treťom hodnotenom roku. Kvalita fytomasy je faktorom, ktorý sa významne podieľa na určovaní produkčného potenciálu pasienkového porastu, meraného v jednotkách živočíšnej produkcie z jednotky plochy. Pri hodnotení obsahu N-látok v poraste je najvýznamnejším kritériom krytie potreby stráviteľných N-látok v kŕmnej dávke podľa úžitkovosti hospodárskych zvierat. Najvyšší obsah N-látok vo fytomase pasienkového porastu (tabuľka 1) sme zaznamenali v prvých cykloch pasenia (151,73 g.kg-1 sušiny), najnižšími hodnotami N-látok (115,79-122,98 g.kg-1 sušiny) sa charakterizovali porasty v druhých a tretích pasienkových cykloch vo všetkých sledovaných rokoch. Obsah vlákniny v objemovom krmive ovplyvňuje stráviteľnosť, ale aj motoriku v zažívacom trakte. Nízky obsah vlákniny sťažuje príjem krmiva, vysoký zas obmedzuje stráviteľnosť. Obsah vlákniny sa počas pasienkových sezón nachádzal v optimálnom rozpätí z hľadiska výživy HD (168,39-229,25 g.kg-1 sušiny). Základným predpokladom plnohodnotnej výživy mladého dobytka je kvalitné objemové krmivo s optimálnym obsahom minerálnych látok. Obsah minerálnych látok v pasienkovom poraste závisí najmä od floristického zloženia a veku porastu v súvislosti s termínom využívania. Trávy obsahujú viac fosforu a menej vápnika ako ďatelinoviny a ostatné byliny. Ďatelinoviny svojim zastúpením v poraste zlepšujú obsah bielkovinového dusíka a vápnika. Čas narastania porastu sa prejavuje zmenou fenologických fáz, a tým sa mení aj obsah minerálnych látok. V sledovanom poraste sa priemerný obsah P pohyboval v rozpätí 2,40-3,15 g.kg-1 sušiny a obsah Ca 7,18-9,75 g.kg-1 sušiny. Z hľadiska správnej výživy je dôležitý aj pomer medzi jednotlivými prvkami minerálnych látok. Vo väčšine poloprírodných trávnych porastoch je tento pomer 1,5-3,0 : 1, čo korešponduje so zisteným priemerným pomerom Ca:P (3,13:1).  

Ing. Zuzana Dugátová, Ing. Mariana Jančová, PhD., Ing. Janka Martincová, PhD., RNDr. Štefan Pollák

NPPC- VÚTPHP, Banská Bystrica

Celý článok si môžete prečítať v júnovom Slovenskom chove na s.12-14

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

 

Graf 1 Priemerné denné prírastky teliat (kg.zv-1).

VTPHP_SCH_6_21



Najaktuálnejšie ceny agrokomodít

Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel. Aktualizované každých 10 minút
agrofilm

2021-08-agropoistenie

pottinger

agbiz-KUHN-performer

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov